Lieky, vodka a šampanské: Tak umrela Marilyn Monroe

Už ani nepočíta, koľko mesiacov či dokonca rokov sa poriadne nevyspala. Porcie liekov sa nepočítajú na kúsky, ale na jej útle dlane. Prenasledujú ju nočné mory, kvôli ktorým nie je schopná zaspať. Únava jej zase nedovoľuje vyjsť pred kameru. Začarovaný kruh, v ktorom sa ani zďaleka nemotala jediná. Keď Marilyn jeden zo slávnych losangeleských lekárov ukáže účinky barbiturátov, zdá sa, že našla cestu von zo svojho bludiska. O možných rizikách nepremýšľa, zrejme jej ani nie sú známe, a tak už po pár týždňoch “liečby” prichádzajú neklamné znaky závislosti. Na to, aby bola schopná zaspať potrebuje stále viac a viac čarovných tabletiek. Rovnako netuší, že nevýhodou barbiturátov je skutočnosť, že pod ich vplyvom síce človek zaspí, ale nie je schopný v spánku dosiahnuť takzvanú REM fázu, teda fázu spánku, počas ktorej sa mu snívajú sny a počas ktorej sa zároveň mozog najviac regeneruje.

Je zúfalá, podráždená, naplnená strachom z vlastného fatálneho zlyhania ale aj z ľudí, ktorých má vôkol seba. Je to tak, ako sa píše v známom bestselleri Údolie bábik – “Som veľká hviezda. Necítim to tak. Už necítim nič.“ Úbohé kulisy, v ktorých našli jej nehybné telo rozhodne neodpovedajú faktu, že práve tu a teraz zomrela najväčšia sexikona 20.storočia. Po podlahe aj posteli sa váľajú prázdne nádobky od liekov, ale aj fľaše od alkoholu. V obľube mala šampanské, ale popíjala aj veľa sherry, vermutu a vodky.

Chýba list na rozlúčku, čo ale nebráni obhliadajúcemu lekárovi, aby označil Marilyn za obeť samej seba. Až následná pitva ukázala, že mala v tele takú dávku barbiturátov, ktoré by zabili nie koňa, ale slona, a to rovno hneď niekoľkých v rade za sebou. Barbituráty sa v polovici minulého storočia vo veľkom využívali na liečbu porúch spánku a na celkové upokojenie organizmu. Pretože šlo o lieky extrémne silné a návykové, so siahodlhým zoznamom vedľajších účinkov, začali sa v zhruba 60.rokoch nahrádzať oveľa menej nebezpečnými benzodiazepanmi. Povahu barbiturátov snáď nič nedefinuje lepšie než fakt, že v mnohých krajinách sa podávajú (a v niektorých aj stále podávajú) pri eutanázii alebo popravách. Odišlo najsmutnejšie dievča Hollywoodu, tak, ako iní pred ňou a aj po nej.

„Pokiaľ je reč o barbiturátoch, tie ako skupina liekov, teda ich tabletková forma, sú už záležitosťou histórie. V terajšej dobe sa síce stále využívajú, ale skôr v anesteziologickej praxi a nie ako tabletky. Hlavným dôvodom ukončenia ich predpisovania bol práve vysoký potenciál vzniku závislosti a vysoké riziko smrteľného predávkovania. Aktuálne ich miesto obsadili iné skupiny liekov, pričom niektoré z nich majú tiež potenciál k vývinu závislosti. Vzhľadom k tomu, že barbituráty sa používali ako hypnotiká, tak rovnako aj tieto skupiny liekov majú prevažne sedatívny efekt. Konkrétny vplyv na telo a myseľ nie je jednotný a závisí od užívanej látky, keďže aj mechanizmus navodenia spánku u každého lieku je iný.  Všetky tieto lieky sú však na predpis a preto by pri ich užívaní nemalo dochádzať k svojvoľnému prekračovaniu predpísanej dávky, či dĺžky trvania liečby. Práve svojvoľné navyšovanie dávky je priama cesta k závislosti.Tolerancia sa zvyšuje, dochádza k potrebe navýšenia jednorazovej dávky lieku alebo jeho častejšiemu užitiu. Bohužiaľ, človek sám prakticky nie je schopný dostatočne spozornieť a uvedomiť si na sebe prvé známky závislosti, a práve vďaka tomu sa aj vyvinie,“ vystríha psychiater Mykola Zholob.