Foto: Eva
#Ľudia

Lea Fekete: Výšky sú dosiahnuteľné

Foto: Eva
#Ľudia

Lea Fekete: Výšky sú dosiahnuteľné

1.4. 2009 15:00 Návrhárstvo nie sú len pekné handričky s visačkami, pri ktorých omdlievame. Malo by byť filozofiou aj zamyslením. Umením aj potešením. Aj preto je Lea Fekete (47) stále v móde.

Nechýbalo veľa a skoro sme dnes robili rozhovor so známou záhradnou architektkou namiesto módnej návrhárky.

Bola to moja túžba, ale nedostala som sa medzi troch vyvolených uchádzačov. A keďže môj otec bol fantastický stavbár-odborník, rozhodol, že pôjdem na stavarinu.

Nie je medzi krásnymi šatami a novým panelákom predsa len priepasť?

To sa len zdá. Aj konštrukcia strihov má svoju architektúru a stavbu. Tá tvorivosť bola u mňa jasná od začiatku, ale nevedela som, čo to presne bude. Či šaty, maľby, okopávanie záhradky, keramika...

Biznis s batikovanými šatkami...

To bolo moje vreckové, ešte keď som bola dievča. A veľmi slušné! Teda, aj vďaka mojej mame, ktorá si každý deň elegantne uviazala na krk novú. Vtedy totiž krásne šatky neexistovali a všetky mamine kolegyne a známe, a neskôr ich známe, nosili moje šatky. Kupovala som si trojcípe šatky v lekárni a neskôr priamo na metráž bavlnenú organzu.

Neboli rodičia neskonale sklamaní, že ich dcéra napokon nedoštudovala?

To bola súhra viacerých okolností. Môj otec sa v osemdesiatych rokoch dostal do Alžírska ako stavebný expert. Ja som za ním chodievala na dlhší čas a tie podmienky na tvorivosť, ktoré sa mi tam naskytli, boli neuveriteľné... Od štrikovania cez lepenie fl itrov a všelijakých šialených vecí. Bolo to spôsobené aj tým že sa tam nedalo veľmi voľne pohybovať, a keď sme boli doma, rozprávali sme sa aj o tom, že raz budem mať svoj obchod. Čo bola vtedy absolútna utópia... A tak sa postupne stalo, že som sa počas vysokej školy vydala, narodil sa nám syn Marek a v piatom ročníku som dospela k veľkému vnútornému rozhodnutiu, že nemám právo tú školu dokončiť a nosiť ten titul, pretože to nikdy v živote nebudem robiť.

Nádherné.

Bola som presvedčená, že tak je to správne.

Kedy sa z utópie stala realita?

V osemdesiatom deviatom, presne tri dni po revolúcii, ma zobrali do Fondu výtvarných umení a to bol ten zlom. O deň neskôr sa mi narodila dcéra Terezka a môj manžel prišiel a povedal: Teraz prišiel tvoj čas, povedz, ako to chceš ďalej robiť. Dohodli sme sa, že to skúsim len na 5 rokov a potom sa uvidí... Ale čoskoro prišli zaujímavé výstavy a pozvánka na módny veľtrh Igedo do Düsseldorfu. Napriek tomu, že ma nikto v zahraničí nepoznal, rozhodla som sa zabojovať.

A to sa podarilo.

Podarilo. Všetci vrteli nosom, keď som zvolila tému indigo v ľane a bavlne. Čo znamenalo akoby modrotlač, ale nie bielo-modrú, ale žlto-modrú s tým, že som ten ľan a bavlnu dala zafarbiť priamo v Púchove pánovi Trnkovi, ktorý to frfľajúc niekoľkokrát prácne spúšťal do kadí, lebo som chcela, aby tá modrá bola skoro čierna... Do toho som zakomponovala krinolíny, ukázala som vlastne drôty pod sukňami a to bola celkom pecka. Malo to také vysoké viktoriánske goliere, veľmi veľa som pracovala, celú tú kolekciu som ušila vlastne sama, iba tie krinolíny mi realizovali v divadelných dielňach. Bol to úspech. Bolo to niečo úplne iné, sila umeleckého vyjadrenia aj stopa slovenskej identity...

Stať sa módnou návrhárkou, mať mladú rodinu, bábätko, dojčiť, variť, šiť po nociach a premýšľať, či sa to niekomu bude páčiť... To nie je sranda.

Dnes si to už neviem predstaviť. Bolo to veľmi dynamické, neexistovala prekážka. Ja som veľmi dlho nikde nehovorila, že mám dve malé detičky a manžela, ktorý má náročné pracovné povinnosti.

Netrpeli vaše deti tou zaneprázdnenosťou?

Verím, že nie, a asi by mi to ani u manžela neprešlo. Bolo to trošku náročnejšie, keď boli deti malé, ale vieme si to už zladiť. Môj muž je mi oporou pri akomkoľvek rozhodovaní, Marek aj Tereza už študujú na vysokej škole a vedia tolerovať môj svet, keď som pod mimoriadnym tlakom, za čo som im nesmierne vďačná.

Bol mimoriadny tlak dôvodom, pre ktorý ste sa trochu stiahli z obehu?

Asi aj áno. Za dvadsať rokov svojej kariéry som bola v takom vysokom nasadení, že to bolo nevyhnutné. Mala som enormné množstvo pozitívnych zážitkov, výstavy, prehliadky, divadlo, kostýmy, muzikál, film, OTO-via, TOM-ovia... a nestíhala som tieto zážitky spracovať. A v jednej chvíli sa mi zrazu zdalo, že je málo robiť len šaty a nepovedať viac. Dostala som sa do obdobia značného pracovného tempa, keď som mala veľa zažitého a potrebovala som tie emócie ukotviť. Preto som začala robiť obrazy. Je to trvalá hodnota, ktorá zostáva.

Aké sú vaše obrazy?

Je to veľmi jemná a upokojujúca práca s vlnou a hodvábom. Záver je finalizovaný technikou Arttex a ja som si našla svoj vlastný umelecký rukopis. Takto zhotovujem aj látky, z ktorých realizujem odevy a doplnky.

Príbeh mnohých návrhárov sa začal vtedy, keď si ich šaty obliekla nejaká celebrita.

To platí skôr dnes, u mňa to tak nebolo. Ja som mala možnosti prezentácií, ktoré sú úplne neuveriteľné a dnes by možno návrhári len tajne dúfali, že sa na také podujatie dostanú. Len príprava veľkej prehliadky trvá minimálne štyri mesiace a nie každý návrhár je ochotný podstúpiť takúto cestu rastu, keď je tu príležitosť obliecť celebritu a rozohrať to takto. Je to však trošku málo pre profesnú dráhu. Nehodnotím to a prajem všetkým slovenským módnym návrhárom len to najlepšie, aj keď si myslím, že u nás vládne pomerne veľká neujasnenosť v tom, čo to vlastne má byť módne návrhárstvo. Či je to len potreba nejakej sebarealizácie, alebo osveta a formovanie života, v ktorom sme sa ocitli.

Nezdá sa vám, že Slovensko je pomerne malé smetisko pre toľko kohútov?

Myslíte módnych návrhárov? Vo všetkých krajinách je ich dosť – sú dobrí aj horší, ale nám chýbajú celé úseky vývoja, ktoré mali v oblasti módy Francúzsko, Taliansko atď. Mali by sme sa snažiť módou kultivovať prostredie, v ktorom žijeme, v takom Ríme je okolie bystrejšie.

Ktorý slovenský módny návrhár sa vám páči?

Talentovaní sú Marcel Holubec, Boris Hanečka, Mária Štráneková... Asi najvýraznejšie ma zaujal Marcel, lebo sa usiluje o svoj vlastný jazyk a to je veľmi príťažlivé. V móde má byť pointa, nielen to, aby sa šaty páčili. Vysoká móda by mala niesť stopu výtvarného umenia.

Zahraničný?

Hm... Giorgio Armani. Pre obrovskú všestrannosť, disciplínu a sebakontrolu. A ešte Gianfranco Ferré.

A kde sú Dolce a Gabbana?

To sú skvelí humoristi...

Donna Karan...?!

Výborná obchodníčka.

Chanel alebo Dior?

Keď už, tak Chanel. Mala v sebe riadnu dávku odvahy a vnútorného presvedčenia.

Kam vlastne zájdete, keď si chcete na seba kúpiť niečo pekné?

Veľký problém, absolútne neriešiteľný, manžel na nervy... Kupujem si veci v zahraničí. Mám rada, keď sú veci poctivé, neklamané, ale nech sú šik.

Vy sa však skutočne obliekate veľmi striedmo.

U mňa sú limitujúca vec vlasy. Sú kúsky, ktoré by som si s veľkou chuťou a odvahou na seba dala, no keď si predstavím nejakú oranžovo-cyklámenovú kombináciu, tak veru až taká Vivienne Westwood nie som (smiech)... Verím na nadčasové šaty v jednoduchých tvaroch a to platí aj o mojej tvorbe.

Ste márnivá?

Nie. Ale ulietavam na topánkach, parfumoch a okuliaroch. Keby nemala moja sestra takú dobrú optiku, tak neviem. Stále vymýšľam, že potrebujem nové dioptrické okuliare a pritom nepotrebujem.

Koľko dá módna návrhárka za topánky iného módneho návrhára?

Veľa.

Niečo ako Sarah Jessica Parker so svojou filmovou láskou k Blahnikovi?

Ále, až tak nie. Ja chodím veľmi rýchlo.... Asi trikrát som mala také ihličky a jedny som zlomila.

Čo teraz robí Lea Fekete?

Koncom roka chystám prehliadku s pracovným názvom Obrady a rituály, takže znova otvorím priestor do sveta módy. Zaujíma ma cestovanie po Slovensku aj prezentovanie sa v zahraničí, kde moja práca rezonuje vďaka skvelej PR manažérke a kurátorke Ľubici Šalvátovej, ktorá mi v Ríme pripravuje ďalšiu prezentáciu. Ukázať a predať dvadsaťročné hutné poznanie v zahraničí, to je pre mňa výzva.

Kde zháňate látky? Zrejme nie v sídliskovej galantérii...

Nie... (smiech) Mám svojich dodávateľov a v Paríži na veľtrhu látok si presne vyberiem, čo chcem. Vždy som chcela ponúkať tú najvyššiu kvalitu, s akou som sa v Paríži stretla, ja beriem sprostredkovane len materiály na obrazy, ale čo sa týka mojich šiat, mojej vysokej módy, neexistuje, aby som brala niečo iné ako látky, ktoré som osobne videla a držala a usúdila o nich, že sú to najlepšie.

Máte aj po toľkých rokoch trému, či sa vaše dielo bude páčiť?

Tú mám stále. Absolútne. Dokonca čím ďalej, tým viac.

Kto je najlepšie oblečená Slovenka?

Fíha. Veľmi príťažlivá a decentná, dobre vyzerajúca žena je pre mňa pani Milka Vášáryová. Mám veľmi rada pani Ivetu Radičovú a herečku Barboru Bobuľovú.

ŽIADNA MODERÁTORKA???!!!

Uf... to je presne to, čomu až tak nevenujem pozornosť. Dala som si veľmi záležať, aby som sa sama nestala súčasťou bulváru.

Sú slovenskí módni návrhári docenení? Nekúpime si radšej za pätnásťtisíc niečo od Gucciho, ako by sme mali dať toľko za značku Lea Fekete?

Ale to je v poriadku. To je vec vývoja. Ku mne už chodia ľudia, ktorí majú túto etapu buď za sebou, alebo sú dávno rozhodnutí vnímať módu ináč. Jednoducho je to dielo. To, čo urobíte, nemusí mať veľké ramená, ale musí to niesť stopu umenia.

LEA FEKETE GEOMETRIA, TVAR, LÍNIA, PRIESTOR

Známa slovenská výtvarníčka a módna návrhárka vystavuje a predvádza od roku 1988 doma aj v zahraničí. Vytvorila exkluzívne kolekcie pre známe kozmetické značky, obliekala súťaže Miss, Elite Model Look, vytvorila kostýmy pre divadlo, operu, balet i fi lmy Modré z neba a Vadí-nevadí. Navrhuje interiérový textilný dizajn a dekorácie, spolu so šperkárkou Dalmou Cseresovou realizuje šperky zo striebra a drahých kameňov a v posledných rokoch sa sústreďuje aj na tvorbu textilných abstraktných obrazov, ktorú fi nalizuje technológiou Arttex, slovenským patentom výtvarného spracovania textilu. Je prezidentkou výstavy Trienále Textilu Arttex, ktorá sa uskutoční od septembra do decembra v Liptovskom Mikuláši a potom bude prenesená do Bratislavy. Základným materiálom je čistá vlna, ktorá sa strihá, mieša, prepletá a spája, čím vzniká maľba vlnou. Spolu s hodvábnymi niťami vznikajú štruktúry, ktoré Lea Fekete obohatila vlastným výtvarným rukopisom, preto majú jej diela jedinečnú podobu a unikátnu jemnosť. Viac v galérii Lea Fekete, Michalská 7, Bratislava a na www.leafekete.com

Diskusia  ()

Video

Diskusia
#evahriesnedobra