Na gauči s Nasklee
Petra Dzvoníková patrí u nás k najsledovanejším influencerkám. Nečudo. Tak si to zhrňme: blogovať začala ako 12-ročná, s hiphopovou kapelou precestovala polovicu krajiny, s rodičmi zas pol sveta, až skončila v Berlíne, kde vyštudovala žurnalistiku so špecializáciou na online. Po návrate na rodnú hrudu sa pustila do blogovania ešte viac – teraz aj s manželom, ktorý pre jej Nasklee vytvára videá a fotografuje. Petush sa popri písaní a materstve stíha venovať podcastom s názvom Na gauči s Nasklee, ktoré majú širokú základňu poslucháčov aj vďaka témam, ktoré Petra spolu s kamarátkou Lulou prinášajú. Či vás zaujímajú pálčivé otázky sexuality, chcete sa dozvedieť, ako nás ovplyvňujú toxické vzťahy, ako podporiť svoje psychické zdravie, alebo sa len potrebujete odviazať pri odľahčených témach, Na gauči vás hravo presvedčí, že zapnúť si práve tento podcast bol naozaj dobrý nápad.
Čo ťa najviac baví na tvorbe podcastov?
Ak je reč o podcastoch s hosťami, najviac ma baví možnosť rozprávať sa do hĺbky aspoň hodinu, niekedy aj dve, s niekým, s kým by som sa inak ako na podcaste buď nestretla, alebo by sme si na seba len ťažko hľadali čas. Podcasty mi dali túto možnosť a som za ňu neskutočne vďačná, keďže mi to naozaj veľa dalo. Čo sa týka podacastov s Lulou, je to pre mňa čas, keď vypnem od rodinných povinností a dve „hoďky“ mám len na družný rozhovor s kamoškou. Smejeme sa, ale zároveň sa vieme porozprávať o vážnych veciach, riešime rôzne témy. Oba typy podcastov sú pre mňa istým spôsobom aj terapiou.
Stretla si sa s témou, ktorá by bola tvojou „srdcovkou“? A naopak, mala si pred nejakou naozaj rešpekt?
Neviem, či by som to kategorizovala na témy. Skôr by som povedala, že boli hostia, s ktorými sme si hneď sadli, a tie dve hodiny som si naozaj užila, malo to flow a mohli by sme pokračovať ďalej aj pol dňa. A potom boli hostia, s ktorými to bolo ťažšie, náročnejšie. Čo sa týka tém, pred každým mám rešpekt pri niečom inom. Napríklad pri takom Pil C som vedela, že môžeme hovoriť o politike, pri niekom inom som práve pri tejto téme nervózna, lebo neviem, čo sa môžem spýtať, čo už bude „too much“. Závisí od toho, s kým tam sedím.
Si mamina, manželka, blogerka. Kedy si nachádzaš čas na tvorbu?
Úprimne sa priznám, že od druhého pôrodu je to o niečo náročnejšie. Staršia dcéra ešte nechodí do škôlky a mladšia je veľmi kontaktná, takže k počítaču sa mi darí sadnúť tak raz týždenne na pár minút. Čo sa týka natáčania, raz za dva týždne zorganizujem celú rodinu tak, aby som mohla na dve-tri hodiny vypadnúť. Prvé mesiace po pôrode sme točili tak, že som mala bábätko so sebou v štúdiu. Musela som veľa vecí delegovať, manžel mi robí postprodukciu podcastov, od decembra mám asistentku. A veľa vecí môžem našťastie robiť na mobile, takže aj keď som na hodinu doslova pripútaná spiacim bábätkom v hojdacom kresle, môžem čo-to porobiť.