Krásna Brazílčanka Anne našla lásku na Slovensku: Podľa Jakuba je stotožnením ideálnej ženy!

Annelise Cardoso a Jakub Gajdoš sa stretli ešte ako študenti na vysokej škole. Anička, ako ju priatelia volajú, prišla na Slovensko študovať medicínu až z Brazílie. A Jakub sa rýchlo stal jej novým kamarátom. „Ale nebola to láska na prvý pohľad! Stretávali sme sa, chodili sme na žúrky, spoločne cestovali za priateľmi do Mníchova a Florencie a počas výletov sme si naraz uvedomili, ako nám je spolu fajn. Vtedy som začala Jakuba pomaličky vnímať inak,“ spomína si Anne. Jakub však prezradil, že Anička na ňom už po prvom stretnutí zanechala veľký dojem. „Bola pre mňa a stále je stotožnením ideálnej ženy zo všetkých stránok. Jej príťažlivá osobnosť, vlastnosti, optimizmus, pozitívna energia a ľudské teplo mi vždy imponovali. Najmä jej očarujúci úsmev a humor si ma získali.“ Z Anne totiž vyžaruje neskutočná energia a každý, kto ju spozná, odchádza zo stretnutia s veselším náhľadom na svet. Ten si Anne priniesla zo svojej domoviny. Na Slovensku ju preto trošku prekvapilo, ako negativisticky sme nastavení.

„Tu v Európe sa človek veľakrát aj bojí niečo opýtať alebo poprosiť, lebo ľudia tu sú uzavretejší a konzervatívnejší. Zdá sa mi, že sa občas až prehnane pozerajú iba na seba a nie sú až takí empatickí. V Bratislave vidíme veľmi drahé autá, pričom za tých 15 rokov, čo som tu, ešte stále nie je dokončená ani diaľnica do Košíc. Na druhej strane, muži sú rodinnejšie založení a menej dominantní ako v mojej rodnej krajine. Najväčší rozdiel však pociťujem vo vnímaní času – v Európe sa ľudia viac ponáhľajú, rýchlejšie sa stravujú a podobne. V Brazílii si ten čas vieme viac užívať, hoci na druhej strane nie sme veľmi dochvíľni. Ale je pravda, že vplyv na kultúru a spôsob života má aj počasie. Predsa len, v Brazílii mi padne kokosový orech na hlavu bez ohľadu na ročné obdobie, ale v Európe ak nenarúbem drevo na zimu či nezasadím zeleninu v správny čas, treba veci viac plánovať. Takisto sa o Slovákoch hovorí, že sú pohostinní, ale to platí iba v prípade, že danú osobu už nejakým spôsobom poznajú, aj keď len sprostredkovane. V Brazílii nemusím človeka predtým poznať na to, aby som bola pohostinná. Sme otvorenejší a bezprostrednejší,“ vysvetľuje.

V čom by sme si mali brať z Brazílčanov príklad? Čítajte na ďalšej strane.

Anne si na Slovensku zamilovala Tatry, slovenský folklór, kroje a tanec. Dokonca aj Vianoce sa jej páčia u nás viac, teda až na kapustnicu, ktorej nevie prísť na chuť. Obaja manželia momentálne bývajú v Rakúsku, kde Anne pracuje ako urologička. Brazíliu navštevujú len počas dovolenky, a ako hovorí jej manžel, keďže obaja milujú cestovanie, mať rodinu na opačnom konci zemegule je výhoda. „Brazíliu vnímam momentálne ako každoročnú dovolenkovú oblasť spojenú s návštevou rodiny a kamarátov. Jakub veľakrát spomínal, že by si vedel predstaviť v Brazílii žiť, lebo sa tam cíti dobre, portugalčinu ovláda a je veľmi spoločenský. Rozdiel je však v životnom štandarde a vo work-life balance. Z Brazílie mi chýba chuť čerstvého ovocia a rodina, ale aj ľudia. Aj keď majú neporovnateľne ťažšiu východiskovú pozíciu do života v porovnaní s Európou, predsa sa vedia tešiť z malých vecí a mať vždy úsmev na tvári napriek všetkým negatívam. Úsmev spraví deň príjemnejším a je jedno, či ho dostane človek v lekárni, nemocnici alebo pri nákupe. Veľmi by som si želala, aby sa ľudia k sebe správali s väčším rešpektom, úctou a láskou,“ uzatvára Anne.