Po mieste, ktoré sa stalo umelcovým novým domovom, pokukoval Ján Ďurovčík dlhšie. „Chcel som bývať blízko mesta, no zároveň mať svoje súkromie. Navyše som sa musel zmestiť do obmedzeného rozpočtu. Tento dom však spĺňal všetky moje požiadavky, a tak som sa pustil do kompletnej rekonštrukcie. Asi polovicu pôvodnej stavby som zbúral,“ spomína Ján na kúpu spred šestnástich rokov. Počas prác a následného zariaďovania zistil, že ho práce spojené s rekonštrukciou extrémne chytili. „Normálne som si uvedomil, že keby som nebol režisér, asi by som bol architekt. Veľmi som si to užíval. Prestavby ma bavia. Je však pravda, že svoj cit pre architektúru využívam sčasti aj v práci pri tvorbe scén,“ vysvetľuje. Keďže v čase prestavby mal hlavné a jediné slovo, všetko urobil podľa svojich predstáv. Celý interiér je v modernom nadčasovom štýle, dominuje tmavá farba a drevo. Neprehliadnuteľným prvkom interiéru je oceľové zábradlie. Jeho dizajn si režisér sám navrhol a vyrobil mu ho dobrý kamarát. Celému domu dodáva šmrnc a moderný nádych.
Pracovňa bez práce
Pri prvej prestavbe však Ján neskončil a nedávno do domu opäť zavítali murári. Režisér zatúžil po vlastnej pracovni, ktorú vyriešil nadstavbou, a teda ďalším poschodím. Office má vlastnú terasu, krásny výhľad, minibar, malú kuchynku, mohutný pracovný stôl aj televíziu. Zdalo by sa, že je to hotový raj na tvorbu scenárov, no prekvapivo účel nespĺňa. „Bol to môj sen a urobil som si ju presne podľa svojich predstáv. Naivne som si myslel, že tu budem vedieť tvoriť. Keď si však uvedomím, že Barbora je s Jankom dole a ja mám byť zatvorený sám na poschodí, neviem sa sústrediť. Som preto radšej s nimi, a keď chcem tvoriť, musím ísť preč z domu buď ja, alebo oni,“ vysvetľuje. Kvôli prístavbe dostal dom aj novú, modernú fasádu. Prácu, ktorú umelec zvládne vykonávať aj v spoločnosti rodiny, rieši zo zastrešenej terasy, kde si po náročnom dni rád vychutná aj cigaru.
FOTO V GALÉRII
Záhrada na voľnobeh
Z terasy sa dostávame do priestrannej záhrady, ktorej dominuje bazén a dve vonkajšie terasy. Aj keď zeleň, kríky a tráva pôsobia upravene, Jánovou zásluhou to, ako priznáva, nie je. „Neznášam starostlivosť o záhradu. Naozaj tu nepreložím ani slamku. Podobne je to so starostlivosťou o bazén. Skúšal som ho chvíľu manažovať sám a dopadlo to tak, že som ho každé tri mesiace zelený vypúšťal a znovu napúšťal. Dnes všetko nechávam na skúsenejších a ja sa môžem venovať iným veciam, ktoré mi idú. Som drevený aj na techniku, počítače a na všetko, čo treba opraviť. Vymeniť žiarovku by som ešte zvládol, ale bodové svetlo bolo nad moje sily,“ priznáva s úsmevom Jano.