Horský vodca Michal sprevádza po horách (aj) Jančiho Tribulu: Mám tú najkrajšiu kanceláriu!

Michal je jedným z tých šťastím pobozkaných, ktorí si môžu spokojne povedať – môj koníček sa stal aj mojou prácou. Horskú kariéru naštartoval ako záchranár Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách, kde ratoval životy a zdravie tatranských návštevníkov dovedna jedenásť rokov. Potom prišiel čas na posun – zo záchranárstva presedlal na horské vodcovstvo. Ako sám hovorí – výhľad z tejto „kancelárie“ by nevymenil za nič, je totiž najkrajší na svete. Občas odskočí do hôr do zahraničia, aby sa opäť raz presvedčil, že je to pravda.

Vášeň k horám sa v jeho prípade rodila postupne, no najintenzívnejšie až v čase dospievania. „Počas jedného leta sme sa s kamarátmi rozhodli, že pôjdeme sami na túru. Ten okamih si presne pamätám. A vtedy sa to začalo. Postupne to prerástlo do nutkavej snahy a túžby byť v horách každý deň. Fakt, že som sa stal horským vodcom, vnímam ako naplnenie sna a som za to veľmi vďačný,“ hovorí Michal, ktorý ani nepripúšťa, že by svoj horolezecký výstroj zavesil na klinec a na kopce by sa díval len z okna. „Často som sa zamýšľal nad tým, čo by sa stalo, keby ma súhra okolností nepriviedla k horám. Nepoznám odpoveď, ale viem, že by som nebol šťastný. Vyrazil som na túto cestu a nerád by som sa jej vzdal.“

Michal nemáva dni, počas ktorých by chcel byť inde než v horách. „Mám šťastie, že robím to, čo ma baví a že ako vodca mám výborných klientov a pestrú paletu túr od klasických vrcholov cez lezenie ľadopádov, kurzy až po ‚freeridové‘ túry. Naozaj nepociťujem potrebu mať prestávku od kopcov, skôr naopak. To prostredie, pohyb, príroda ma láka každý deň, no skôr telo potrebuje fyzický oddych. Rád by som každý deň liezol, lyžoval alebo kráčal po horách, no aby som sa vyvaroval zraneniam a rutine, potrebujem aj prestávku. Väčšinou mi stačí pár hodín v pokoji pri káve, knihe, alebo si oddýchnem pri kultúre.“

Byť horským vodcom nie je zamestnanie, je to životný štýl. No kedy by sme mali služby horského vodcu využiť? „Zvyčajne hovorievam, že vodca nie je povinnosť, skôr je odborník na riziká spojené s pobytom v horách a ovláda terén. Trávi v nich veľa času a je odborník na pohyb v horách,” vysvetľuje Michal. Nuž a medzi nami, určite neoľutujete, ak sa na tatranské potulky vyberiete po jeho boku. Po dvanástich rokoch profesionálneho horského vodcovstva sa Michal drží základného pravidla – za každých okolností vstupovať do hôr s pokorou.

„To je základ, ktorý ma naučili hory. Musíte byť neustále v strehu, ale stačí len jedna sekunda zaváhania v nesprávnej chvíli a túra sa nemusí končiť šťastne. To som videl často počas mnohých záchranných akcií. Tieto situácie vás obrusujú a menia. Dávajú vám najavo, že pokory a opatrnosti v horách nie je nikdy dosť. Môžete mať pocit, že ste skvelý, zdatný, nerobíte chyby, ale takéto nastavenie je veľmi nebezpečné. Hory a ich sila je nádherná, veľmi rád sa z nich vraciam po úspešnej túre. A potom ma to ťahá zase späť. Príroda nám ukazuje, ako vie všetko fungovať vo vzájomnej symbióze, flóra aj fauna. A zároveň nám ukazuje, že má nad nami obrovskú moc a nie naopak. To je dôvod, prečo by sme s ňou mali udržiavať silné puto,“ myslí si Michal.