Herec a komik Števo Martinovič: Za TÚTO hranicu už fakt nejdem!

Števo, pri vás má človek pocit, že vás len málokedy možno stretnúť skormúteného alebo so zlou náladou. Veľmi sa mýlime alebo ste naozaj večné klbko smiechu a úsmevu?

Záleží na situácii, niekedy sa nedá byť veselý nasilu. Tak isto záleží na tom, koľko mám energie. Keď mám pretlak, musia ma blízki až utlmovať. Ale sú dni, keď som ticho, pozorujem, počúvam a vôbec nemám potrebu čokoľvek hovoriť. Vždy sa však snažím postaviť zlej nálade aktívne. Prechádzka, stretnutie s kamarátmi, hudba, s ktorou sa mi viažu veselé situácie, dobrá komédia. To je môj recept na dobrú náladu.

Mnohí ľudia otvorene priznávajú, že sa obklopujú len krásnymi a pozitívnymi vecami, tie, ktoré ich zvyknú rozosmutniť, zámerne vypúšťajú a ignorujú. Ako to máte vy?

Veciam, ktoré ma zarmucujú, sa nevyhýbam. Patria k životu. Samozrejme, snažím sa na tom nelipnúť a ísť ďalej. Ak ma nejaká vec priveľmi zoberie, snažím sa vnútorne ju sparodovať sám pre seba. Zasmiať sa na svojej reakcii a pripomenúť si, že to som ja a jedine ja, kto danej veci kladie taký veľký význam. Rozosmutniť ma paradoxne dokáže veľa vecí, keďže som celkom emotívny. Vždy si však pripomínam staré dobré budhistické – denne máme tisícky myšlienok, netreba na žiadnej z nich lipnúť.

Máte talent trefne a výstižne sparodovať tie najrôznejšie životné situácie a naozaj nápaditým a vtipným spôsobom nimi poukázať na nejaký celospoločenský problém. Kde sú však hranice, ktoré pri tvorbe humoru neprekračujete?

Humor nenálepkujem. Mám rád najmä satirua paródiu, bavia ma kontrasty. Napríklad, keď sa o smutných veciach hovorí vtipne. A naopak. No priznám sa, nemám rád vracanie a pokakávanie sa. Dokonca aj v mojej obľúbenej komédii The Bridemaids mi scéna, v ktorej si nevesta a družičky skúšajú šaty a do toho dostanú reakciu na jedlo z lacnej reštaurácie, prišla príliš.

Aká vtipná alebo bizarná situácia sa vám v živote stala, pri ktorej ste ľutovali, že ste ju nestihli nakrútiť?

Úprimne povedané, také niečo sa mi prihodí každý deň. Snažím sa zapisovať si tieto situácie, ktovie, možno ich raz použijem do vlastného sitkomu.