Zdeny Studenkovej sa dotklo odvolanie Drličku z SND a tak sa rozhodla, že po 44 rokoch dá divadlu zbohom. ,,Áno, dala som výpoveď. Momentálne mi plynie výpovedná lehota,“ priznala Novému Času Studenková, ktorej na osude národného divadla veľmi záležalo. „Cítila som veľkú nádej v lepšiu budúcnosť tejto našej erbovej inštitúcie počas pôsobenia Mateja Drličku v pozícii generálneho riaditeľa. Prijatie jeho rezignácie a ukončenie jeho pôsobenia v tejto pozícii, ako aj rozčarovanie z politického vplyvu na výkon tejto funkcie viedlo u mňa k silnej strate motivácie, ktorá je pre moju prácu kľúčová,“ uviedla.
Z jej rozhodnutia sú viacerí prekvapení, no rešpektujú ho. „Vôbec sa k tomu nebudem vyjadrovať, Zdenka je moja kamarátka. Myslím si, že je to pre divadlo veľká strata, ale to je všetko, čo by som k tomu povedala,” hovorí Dominika Kavaschová. Podobne reagoval aj Emil Horváth: „Nehnevajte sa, k tomu nemám čo povedať, je to jej súkromná vec, nemám prečo sa k tomu vyjadrovať, je to každého osobné rozhodnutie. Keby som to urobil ja, tiež by som nebol rád, keby sa k tomu niekto vyjadroval.”
Zhovorčivejší bol František Kovár, ktorý nič netušil. „Nie, nevedel som o tom, povrávalo sa voľačo... Totižto to, čo sa stalo s naším pánom riaditeľom, je niečo mimoriadne – v zmysle, že pre činohru robil skutočne veľa a konečne bolo vidieť výsledky manažérskej práce. Výber umenia nechával na riaditeľku činohry, on nám do toho nezasahoval, ale napríklad nám neboli valorizované platy, množstvo takýchto vecí, pri ktorých sa na nás absolútne zabudlo v rámci divadla. Väčšinu predstavení máme totiž vypredanú, no na tej páske to nebolo vidieť – tak ako tí lekári, ktorí sa snažili niečo dosiahnuť, hovorilo sa, však oni zarobia, ale to je nezmyslel, lebo platy, čo máme v divadle... no katastrofa! A on sa snažil aj v tejto situácii to nejakým spôsobom posunúť k zlepšeniu,” uviedol Kovár, ktorý verí, že Studenková napokon neodíde.
„Je to jej rozhodnutie, ale dúfam, že veci sa upokoja alebo sa stane niečo, po čom nakoniec z divadla neodíde – hoci Zdenka je rázna žena, ktorá, keď sa pre niečo rozhodne, je rozhodnutá. Ale niektoré rozhodnutia v živote sa dajú aj zvrátiť, pretože mnohým z nás, nehovorím len za seba, by nám v tom divadle chýbala. Hrám s ňou napríklad Bál, kde hrá moju dcéru. Úprimne poviem, nie je mi to ako kolegovi jedno. Predpokladám, že z jej odchodu by boli smutní aj diváci,” dodal smutne.
A čo na herečkinu výpoveď hovorí exriaditeľ Drlička? „Sme priatelia dlhé roky a pred vstupom do divadla som od nej vedel, že je dlhodobo nespokojná pre neustále zmeny vo vedení a kvôli stálej diskontinuite. Keď som sa stal generálnym riaditeľom, Zdenka to vnímala pozitívne a tešila sa, že veci začnú konečne fungovať. Predsa len ona si v tom divadle odžila svoje a myslím si, že má právo mať vysoké nároky na manažment. A keď sa to po tých 22 mesiacoch opäť pretrhlo, navyše keď boli spolu s kolegami spokojní s našou prácou, lebo videli, že sa zaujímame a riešime ich problémy dlhodobo neriešené, pre nich to bola posledná kvapka a povedala si, že už nevládze, že si nevie predstaviť, že bude opäť svedkom ďalších zmien, že už na to nemá nervy ani náladu. Takže to ukončila. Takže to moje krátke obdobie bolo pre ňu krátkym momentom, keď sa tešila, že sa veci pohnú správnym smerom, ale stratila nádej,” povedal nám Drlička s tým, že sa snažil jej dohovoriť: „Samozrejme, že som sa ju pokúšal prehovoriť, aby som ja nebol dôvodom toho, že národné divadlo príde o hereckú ikonu, ale Zdenka je človek, ktorý má pevné názory, a teda povedala, že určite nie, že výpoveď určite nestiahne, takže mali sme o tom veľa debát, názor, žiaľ, nezmenila. Mne je to, samozrejme, ľúto, lebo Zdenka je synonymom národného divadla.”
Zdroj: Pluska.sk