Evelyn, vás zastihnúť, to je aktuálne nemožná misia. Ste rozlietaná, to znamená že máte aj teraz v lete, veľa práce?
Áno, mala som dosť dlhú dobu voľno, dala som si sabatikal. Už som ho potrebovala, nakoľko bolo dôležité, aby som sa trošku upokojila, dala dokopy po duševnej stránke a nejak premýšľala, čo ďalej v živote. A ani som sa nenazdala a už je to opäť veľmi busy… Ale áno, neviem kde je sever momentálne, no na druhej strane, mám to tak rada, teda pokiaľ sa to týka príjemných vecí. Momentálne chystáme online content na náš podcast Jauuu ps: to bolelo, nahrávame nové epizódy, nakrúcala som jednu milú postavu pre pripravovaný seriál Večne mladí, prerábam byt, mám kopec spoluprác na instagrame… Pomedzi to chcem tráviť čas s priateľmi a užiť si mladosť, ako sa hovorí. Teraz najbližšie točíme film s Peťou Polnišovou Všichni za jednoho, ktorý vás, dúfam, čoskoro pobaví v kinách. Čiže áno je toho dosť, ale nezabudnem si každé ráno písať do denníčku „vďaky”.
Vďaky?
Aká som vďačná, že všetky tieto krásne veci vo svojom živote.
Pomohol vám sabatikal? Splnil svoj cieľ?
Áno, to voľno padlo dobre v tom, že človek získa odstup, vie rozlišovať čo mu robí dobre, akými ľudmi sa chce obklopovať a aký typ práce chce uprednostniť.
Keby sme sa teraz spolu pozreli do vášho diára, ako to s vami podľa neho vyzerá? Do akej miery máte nalinkovaný život?
Mám, samozrejme, termíny, ktoré musím dodržať a čo nie je v diári, to neexistuje… A potom si otvorím mail a vidíme že existuje! Aktuálne mám v diári naplánované tri dni v Tatrách s mojimi kamarátmi, na to sa strašne teším. Je to naša tradícia – zahrať si v Tatrách tenis. Posledných pár rokov sa nám darí túto tradíciu udržiavať.
Viete si ešte stále medzi termínmi a povinnosťami dopriať čistú, uletenú spontánnosť?
Som prirodzene veľmi spontánny človek, ale ako idú roky, povinnosti a zodpovednosť, viem sa tak zviazať, že som na spontánnosť zabudla. Poviem to tak - hľadám si rovnováhu medzi svojou spontánnosťou a zmyslom pre zodpovednosť. Ale rovnováha je kľúčová asi vo všetkom, a ako je kľúčová, tak je aj ťažká. Teda aspoň pre nás, extrémistov.
Evelyn, čo vy a móda? V čom sa cítite sama sebou a čo naopak na sebe neznesiete?
Terminológiou mileniálov by som povedala, že som Sporty Spice. Teda aspoň teraz mám obdobie, že vyhľadávam kúsky, v ktorých sa viem dobre hýbať. Poznáte to, rýchlo prejsť z miesta A na miesto B. Ale mám rada aj krátke šatočky, aj v tých ma môžete vídať. A rokmi aj viac minimalistické, ako kedysi.
Schválne, čo bol váš doposiaľ najväčší prejav módnej odvahy?
Pozerajúc spätne, je tých vecí dosť. Myslím, že si dám na seba vlastne čokoľvek, čo sa mi páči. Som odvážna, celkovo, aj v živote, takže sa to niekedy vie odraziť aj v móde. Ale zároveň sa to nedeje často, lebo nemám až takú potrebu pútať na seba pozornosť. No aj tým, že sa nezväzujem zakrývaním svojich „problémových partii“, ma ľudia považujú za odvážnu. Ale pritom je to len to, že si robím čo chcem a nosím, čo sa mi páči. A je mi úplne jedno, kto si čo o mne myslí.