Evelyn otvorene o boji s kilami: Moje chudnutie prerušila SMRŤ milovanej osoby!

Poznáme ju ako vždy usmiatu a dobre naladenú ženu. Predsa si len začala budovať kariéru ako komička, neskôr moderátorka a influencerka. Každý človek však v živote zažije výšky plné šťastia, no zároveň aj pády, ktoré vedia pekne zabolieť. Presne to sa stalo aj v prípade Evelyn Kramerovej, ktorá sa s plnou vervou pustila do chudnutia, no človek mieni a život mení: „Všetko mi ide veľmi pomaly, ale snažím sa, ako sa dá. V mojom živote sa udiali rôzne veci, aj také neveselé, takže to nebola moja priorita. Žijem si život a na prvé miesto som si dala úplne iné veci ako tému chudnutie. Nie je to moja méta. Jednoducho je to tak, že človek sa chce cítiť lepšie, chce byť štíhlejší, ale ide mi to neskutočne pomaly. Tak to je a tak to prijímam,“ prezradila Evelyn pre Plus JEDEN DEŇ.

K osobnej situácii sa viac vyjadrovať nechcela, no teraz vyšla s kožou na trh a ukázala všetkým svoje zraniteľné ja: "O tom čo ma naučila strata … Toto je moja posledná fotka s Babkou. Na Vianoce nám odišla. 20 rokov som neprišla o nikoho blízkeho a je ťažké to spracovať, nehovorila som o tom, akosi sa mi nedalo. Trúchlenie je zvláštny stav. Striedali si mi nálady častejšie ako zvyčajne. Videla som, ako sa môj mozog snažil vytesniť stratu, aby som bola schopná fungovať a zvládnuť pohreb, vidieť zarmútenú rodinu a nemôcť im v tom pomôcť. V takejto situácií “padá” na vás fakt, že niečo je naozaj definitívne a ja nemám rada definitíva, hlavne čo sa týka strát. Úzkosť z konečnosti asi to je vhodný vyber slov. Moment, keď si uvedomíš … Nechytím ju za ruku, už mi nikdy nezavolá, už ma nikdy za nič “nesfúkne", že jej nebudem môcť povedať, ako ju ľúbim, to všetko vám dochádza postupne a trvá to dlho. Strieda sa plač a smiech kvôli milým spomienkam, ktoré ste v živote zažili," zverila sa na sociálnej sieti.

"Pre Dedka to muselo byt ešte ťažšie. Boli spolu 60 rokov. Zvládol to krásne. Od kedy Babka nie je, trávim s ním takmer každú voľnú chvíľu, jazdím hore dole na Oravu. On mi varí polievky a ja jemu zas moje “experimenty”, ktoré vždy skúsi len preto, že ma má rád. Ja viem že každý vie, že smrť bolí, tak racionálne, ale prežiť to, bola iná káva. Asi je to dobré, lebo sa tak učíme súcitu (takému naozajstnému). Pár vecí čo vo mne tak zostali:
1. So smútkom sa dá žiť. Mení svoje podoby a je postupne láskavejší.
2. Jej smrť mi veľakrát pripomína aj to, aký mala život, a aká som rada, že som ho s ňou mohla tak veľa rokov žiť.
3. Že život je naozaj jedna záhada a môže sa zvrtnúť z minúty na minútu."

"A tak žime najlepšie, ako vieme, buďme k sebe dobrí, buďme pri ľuďoch, ktorí nás ľúbia a napĺňajú, lebo hodnotné väzby, láska a blízkosť je to najviac. Všetko ostatné je na konci dňa úplne jedno. Tak ti, Babi, ďakujem za túto pripomienku, za to všetko, čo si ma naučila, a čo som od teba podedila," uzavrela Eva.