Na dovolenke celý rok! Jana našla nový domov na Kapverdách: No TOTO jej závidieť nebudete!

"Túžila som po vnútornom pokoji niekde na exotickom slnečnom a pokojnom mieste, bez zhonu, ďaleko, v krásnom prostredí, kde sa ľudia neprestali usmievať a žiť slobodnejšie. Na ostrove Sal v tom čase pracovne pôsobila moja kamarátka Melinda ako hudobníčka v známom hoteli, ktorá ma v podstate do tohto raja vtiahla. Ostatné už urobilo samotné miesto so svojou úžasnou energiou," začína svoje rozprávanie Janka. Jej bezprostredné pocity hovorili za všetko – nadšenie, radosť, zvedavosť. Duša sa jej začala viac usmievať, myseľ viac otvárať, srdce vnímať, oči viac žiarili.

„Vedela som, že sa sem budem chcieť vrátiť. Ostrov Boa Vista bol pre mňa ako balzam na dušu. Po stredomorskom živote počas pôsobenia v Grécku, Taliansku, Srbsku, ako aj po cestovaní v rámci európskych prímorských miest som bola viac naklonená ku krajinám s lepšou klímou a k národom s otvorenou mysľou. Pre mňa to bolo o poznávaní úplne novej kultúry, ľudí, zvykov, šla som od zážitku k zážitku. Človek sa na Kapverdoch nikdy nenudí. Práve na tomto mieste ma chytil môj podnikateľský duch, nechala som si tu všetky letné veci, zariadila prenájom apartmánu vopred s rozhodnutím, že sa sťahujem z Európy. Ľudia mi vraveli, že som blázon, no ja som bola pevne rozhodnutá.“

Dnes sa Jana na ostrove Boa Vista pracovne zamerala na poznávacie výlety ako jediná Slovenka s orientáciou najmä na pomoc miestnej komunite. „Mám vlastné itineráre a stále rozmýšľam, čo nové vymyslím hlavne pre tých, ktorí sa sem vracajú častejšie. Hostí sprevádzam na výletoch aj osobne a veľmi si potrpím na individuálny prístup a komunikáciu,“ ozrejmuje. V letných mesiacoch od júna do  septembra ju klienti a turisti zachytia aj ako delegátku pri príletoch komerčných cestovných kancelárií. S manželom Romim sa venujú aj všetkým oceánskym aktivitám – šnorchlovaniu, pozorovaniu veľrýb, rybolovu, kitesurfingu či surfingu. Okrem toho sa Janka venuje tvorbe videí, podcastov, ako aj dobrovoľníckej činnosti v rámci pomoci s  praktickým vybavením orientovanej na deti a rodiny. „Pri svojej profesii som na prvé miesto postavila ľudskosť, úprimnosť, rešpekt a pozitívny prístup k životu. Ten pocit, keď nájdete samu seba, je úžasný a ľudia ho z vás cítia,“ myslí si.

Kalendár má Janka bezpochyby plný, a preto je asi namieste otázka, či sú chvíle, keď sa aj ona doma na Kapverdoch cíti ako na dovolenke. „Áno, keď ma nečaká žiaden výlet s návštevníkmi, ale s rodinou. Či už autom, loďkou, na vodnom skútri. Rybárčenie. Niekedy aj pol dňa pomôže krásne dobiť batérie a byť minidovolenkou bez toho, aby som bola na mobile a dostupná. No úprimne, úplne na dovolenke sa cítim najmä vtedy, keď sa vyberieme s manželom, so synom a s naším psom do prírody stanovať na naše obľúbené miesta, kde vôbec nie je signál, pod hviezdami a so  šumom oceánu. Aj obyčajný výhľad na západ slnka z pieskovej duny je pre mňa chvíľa dovolenky,“ vysvetľuje. Kapverdy sú pre ňu aj po rokoch rajom na zemi kvôli autentickej krásnej prírode, ale aj vďaka výhľadom, ktoré ju tak skoro neomrzia.

„Nadobudla som tu úplný pokoj, ktorý človek pocíti už pár minút po prílete na ostrov alebo už len pri pohľade z lietadla na tú krásu v Atlantiku. Počasie je jeden z hlavných rozhodujúcich faktorov a je tu naozaj excelentné celý rok. Taktiež neskutočný pokoj, možnosť rôznorodých aktivít tak na oddych, ako aj na zábavu. Odkedy som tu, neviem sa vzdať čarovného oceánu, jeho azúrových podôb, šumu vĺn. Akoby už moje oči nechceli vidieť nič iné, len kontrast modro-pieskovej farby a usmievavé tváre miestnych obyvateľov,“ vyznáva sa sympatická opálená Slovenka, ktorú na Kapverdoch nemenej lákala aj predstava rodinného života. „Veľmi by som si priala, aby moje deti vyrastali na takomto mieste, z ktorého môžu načerpať veľa dôležitých hodnôt do života, a to práve v spojení s prírodou, sebaobživou či mnohé zručnosti. Je to miesto, kde nenarazíte na rasizmus, pretože sme tu pomixovaní z rôznych kútov sveta. Nehovoriac o tom, že sama som v krajine slnka šťastným človekom. Vitamín D a zdravá oceánska voda sú pre mňa veľmi vzácnym faktorom pre zdravší a spokojnejší život. Nuž a predstava dôchodku, písania knihy s bosými nohami v piesku a s výhľadom na azúrový oceán bola taktiež mojím snom,“ dodáva so smiechom.

Absolútne spokojná by však, samozrejme, bola, keby dokázala na Kapverdy teleportovať svoju slovenskú rodinnú vetvu a blízkych priateľov. Chýbajú jej, a hoci na Slovensko občas zablúdi a návštevníci jej na Kapverdy prinesú aj korbáčiky či parenicu, alebo naše napolitánky, niekedy je clivota za Slovenskom a rodinou pochopiteľná. A čím na ňu zapôsobili miestni obyvatelia? „Vedia, ako si užívať život naplno, vážia si základné hodnoty, hlavne čas, rodinu, prírodu, jednoduchosť. Majú nefalšovanú radosť z každého dňa, nevyvolávajú  konflikty. Prevláda tu prirodzená bezprostrednosť, tým, akí sú si nápomocní, milí, úprimní, skromní, nič nepredstierajú a sú odhodlaní učiť sa nové veci. V neposlednom rade sú mimoriadne umelecky nadaní a fyzicky zdatní, čo ma fascinuje najmä u žien.“ Aj naoko banálne slovo deň tu má podľa Janky veľký význam, naopak, peniaze a materiálny svet nie sú najpodstatnejšími zložkami každodenného života.

„Oceán, vlny, prúdy, počasie a smer vetra zohrávajú najväčšiu rolu v živote Kapverďana. Aj pár kvapiek dažďa je najväčším darom, ktorý všetci očakávame. Naučila som sa viac vnímať a akceptovať kultúrne rozdiely. Zistila som, že čím menej mám, tým menej potrebujem. Už nie som tá konzumentka, ktorou som bola v Európe, od miestnych obyvateľov sa učím, ako žiť z mála. A ono sa to naozaj dá. Sú slobodnejší, šťastnejší a sú mi v mnohom príkladom. Človek na ostrove jednoducho funguje inak, veľa vecí nie je samozrejmých – ani dostupnosť niektorých produktov vrátane pitnej vody v kohútikoch či elektriny, ktorá je tu veľmi vzácna a neplytvá sa ňou. Tomuto miestu vďačím za najväčšiu školu trpezlivosti, naučilo ma, ako pristupovať k rôznym situáciám, riešeniu problémov, vynájsť sa a postarať sa nielen o seba, ale aj o iných. Vďačím aj za to, že som sa naučila neponáhľať a nechať veci za pochodu plynúť. Nič silené totiž nie je zdravé,“ dodáva napokon Jana.