Dizajnérka NAJBOHATŠÍCH ľudí sveta pochádza z Oravy! Pozrite na tú nádheru

„Som veľmi pracovitá, cieľavedomá a riadim sa hlavou viac než emóciami, aj preto nemám pocit, že by som si žila vo vysnívanej rozprávke. Môj manžel je ten, kto vytvára rozprávky. Rozprávku môže žiť každý, len musí pochopiť, že je lepšie chcieť menej. Ten, kto chce menej, žije rozprávku ešte o čosi farebnejšiu. Tie najkrajšie momenty sa nedajú kúpiť. Tým, že sa dennodenne pohybujem medzi krásnym nábytkom, drahými autami, vidím krásne oblečených ľudí... Niekedy prepadnem panike, že potrebujem viac, no našťastie môj manžel je šťastný človek, ktorý je večne spokojný. Miluje Steva Jobsa a vždy mi pripomenie, že „či už ideme autom za 150 000 alebo 30 000 libier, cesta a vzdialenosť sú rovnaké a dostaneme sa do rovnakého cieľa.“

Zuzana sa do Anglicka vybrala so zámerom zlepšiť si angličtinu a jazykovo dobre podkutá sa potom chcela vrátiť späť na Slovensko. Vybočiť z tohto plánu nehodlala. “Anglicko ma ako krajina pre život nikdy nelákalo, preto som si nemyslela, že tu zostanem a ani som nemala väčšie očakávania. Postupne som si ale vytvorila sny a pár z nich si ešte musím splniť,” prezrádza. Popri intenzívnom jazykovom kurze sa zaľúbila do dnes už bývalého partnera a život aj kariéru si predsa začala budovať mimo Slovenska.

Najskôr skúšala v Londýne podnikať so sklom. Mala k nemu blízko, fascinovalo ju už počas štúdia na Technickej univerzite v Liberci, kde sa zamerala na odbor dizajn a technológie. Predávala sklenené výrobky, spolupracovala s rôznymi architektmi a vytvárala z neho atypické produkty. Neskôr začala pôsobiť v istej ruskej spoločnosti, ktorá v jej živote spôsobila revolúciu najmä tým, že v nej stretla Linu, priateľku a parťáčku, ktorá jej navrhla, aby spolu založili a rozbehli vlastnú interiérovú spoločnosť. Slovo dalo slovo a vzniklo Accanto Interiors.

„Dnes si nedokážem predstaviť, že by som pracovala s niekym iným. Lina je moja bestie, takže tu sa práca spája so zábavou. Užívame si každý deň, keď spolu pracujeme,” hovorí o kolegyni, ktorá pritiahla do ich spoločného podnikania aj prvú veľkú zákazku. „Jeden jej známy vedel o vlastníkovi niekoľkých budov v centre Londýna a spýtal sa Liny, či by mu nepomohla s ich dizajnom. Boli sme nadšené a vydesené zároveň a urobili sme to takmer zadarmo,” spomína so smiechom sympatická Slovenka, no vzápätí dodáva, že práve tento krok im otvoril dvere do biznisu. Postupne sa ako firma rozrastali a ako pribúdalo projektov, mohli si dovoliť aj prvých zamestnancov a už neboli odkázané len samy na seba. Dnes majú kmeňových zamestnancov, spolupracovníkov na voľnej nohe ale aj stážistov.

Pýtate sa, kto sú ich klienti? Lákavé je odpovedať – tí najbohatší, ale odpoveď v ich prípade až taká jednoznačná nie je. Pracujú na interiéroch malých reštaurácii, pubov, hotelov ale aj domov a bytov pre ľudí, ktorých počet núl pred desatinnou čiarkou nezaujíma. Zaujíma ich návrh a konkrétny výsledok. Prvý projekt robili pre katarského podnikateľa, ďalší pre jeho kamaráta zo Saudskej Arábie. Ich zákazníkom je aj rodina Sharbately, ktorá v Saudskej Arábii podniká v automotive biznise.

„Pracujeme aj pre celebrity, no väčšinou ide o veľmi významných podnikateľov. S jednou veľmi bohatou rodinou mám úžasný vzťah. Navrhujeme im domy po celom svete, taktiež byty pre ich deti. Nemôžem však zverejniť ich mená. Sú to väčšinou oligarchovia z Ukrajiny, Ruska, Ameriky, zo Saudskej Arábie alebo z britskej kráľovskej rodiny. Často sa stáva, že klienti, ktorým navrhujeme oveľa lacnejšie projekty, nepoznajú aj po rokoch moje meno. Naopak, tí najbohatší sa ma vždy opýtajú, ako sa mám, či som zdravá, ako sa majú moje deti, kedy som bola naposledy na Slovensku. Máme asi veľké šťastie, pretože skoro všetci naši zákazníci sú veľmi milí,“ prezrádza Zuzana.

Vzhľadom na charakter klientely, ani zďaleka nie všetky projekty môžu zverejniť na stránke svojho dizajnového štúdia, hoci ho vytvorili. Už len samotné rokovania o projektoch často prebiehajú pod prísnym dohľadom ozbrojenej ochranky zákazníkov. Dizajnérky nesmú o realizovaných či pripravovaných projektoch hovoriť ani v širších súvislostiach, nie to ešte v detailoch. Tak si to želajú ich klienti a ony toto želanie plnia.

Noví klienti však Zuzane aj Line aj tak pribúdajú. Fungujú odporúčania a najmä to, čo budúci klient vidí na vlastné oči. Potom už len zazvoní telefón a v ňom odznie – bol som pokojný, bude vám volať ten a ten. A kolotoč nového projektu a výziev sa roztáča nanovo. „Na začiatku si vždy stanovujeme rozpočet. Každý projekt nakreslíme v 3D, vytvoríme ho na mieru a zákazník si môže vybrať kvalitu materiálov, v ktorých tento servis dostane. Spolupracujeme s mnohými značkami ako Versace, Bentley dizajn, robíme tiež množstvo práce na mieru. Navrhujeme detaily ako poháre, svetlá, stoly, stoličky či dokonca celé steny. V dizajne kompromisy nerobíme, len v cene materiálov. Vieme klientovi ponúknuť stenu z mramoru za 400 tisíc, ale rovnako aj z kameňa za 80-tisíc,“ vysvetľuje úspešná Slovenka, ktorá sa v otázkach rozpočtu riadi základným pravidlom - interiér musí zodpovedať hodnote nehnuteľnosti.

A aký je podľa nej projekt snov? „Každý nový projekt a najlepšie sú tie pre ľudí, ktorí chcú niečo zaujímavé, iné a umelecké. Dajú si poradiť a sú otvorení počúvať nápady. Vtedy projekty dopadnú najlepšie a biznis rastie. Niektorí naši zákazníci rastú neskutočne rýchlo. Nestíhame otvárať nové pobočky. Rada navrhujem reštaurácie. A, samozrejme, mám rada voľnú ruku. Je to sen dizajnéra a nočná mora technika. No keď mi zákazník bez vkusu povie - presne viem, čo chcem, vstávajú mi vlasy dupkom a viem, že to bude náročný projekt,“ smeje sa Zuzana.

„Dnes máme skvelý tím, ktorý sa dokáže pohrať aj s tými najťažšími úlohami. Zákazníci sú nároční, chcú všetko a ideálne hneď. Napríklad teraz navrhujeme dom, kde sa časť poschodia domu mení z domáceho kina na golfový kurt a ešte dokonca aj na domácu posilňovňu. Domy v centre Londýna sa natiahnuť nedajú. Ideme preto koľko môžeme pod zem a stále tam nie je dosť miesta na všetko, čo zákazník chce,“ povzdychla si s úsmevom. „Dnes sa v Londýne pretekáme, koľko poschodí schováme pod zem. Ak je niekto odvážny na Slovensku, rada prijmem podzemnú výzvu. Také projekty sú technicky veľmi náročné, pretože sa stále snažíme priviesť prírodné svetlo.“