Diana ma vďaka práci LETUŠKY kamarátov po celom svete: TOTO pozažívala na svadbách v cudzine!

Precestovať tie najmagickejšie kúty sveta, nájsť si nových kamarátov, spoznávať a ochutnávať nové kultúry. To je dokonalá predstava pre všetky dobrodružné duše, ktoré neznášajú stereotyp. Jednou z nich je aj Diana Kvasničáková, ktorá po skončení vysokej školy začala pracovať ako letuška pre leteckého giganta Etihad. Život v Bratislave tak pred desiatimi rokmi vymenila za slnečné Abú Zabí. „Vždy ma lákalo spoznávanie iných krajín a môžem povedať, že práca letušky vám splní aj tie najtajnejšie cestovateľské sny. Samozrejme, zvyknúť som si musela aj na odvrátenú stránku tohto zamestnania v podobe jet lagov a chaotického režimu.“

Diana prišla do moslimskej krajiny s veľkým kufrom a ešte väčšími očakávaniami. Nový domov našla v ubytovacom mestečku spoločnosti, kde jej pridelili byt, o ktorý sa delila s ďalšou letuškou z Indie. „Hneď sme si sadli a síce sme sa často na letoch nevídali, vždy, keď sme boli spolu v byte, o zábavu bolo postarané. Do rána sme sa rozprávali, chodievali sme spolu na večere, na párty do mesta a často sa k nám pridali aj ďalší členovia Etihad crew, z ktorých sa postupne stali moji najlepší a najbližší kamaráti. Pri tejto práci pocítite, aké úžasné a obohacujúce je spoznávať ľudí z iných svetov a pomerov.“

Friends forever
Práca v oblakoch jej tak okrem bohatých cestovateľských zážitkov prinášala priateľstvá, ktoré ako sama hovorí, sú navždy. „Lietať každý deň je náročné, no ak sú vaši kolegovia zároveň aj kamaráti, cesta vám ubehne oveľa rýchlejšie. Je na nezaplatenie mať v cieľovej krajine niekoho, s kým môžete tráviť chvíle počas layoveru,“ vysvetľuje Diana, ktorá najčastejšie lietala na linkách Sydney, New York či Londýn. „Moja rodina sa vždy zabávala na tom, že na nechty a vlasy chodím na Filipíny a na super masáž do Thajska,“ smeje sa Piešťanka. Hoci Diana svoju prácu milovala, pre niekoho, kto si v budúcnosti plánuje založiť rodinu, je večné lietanie dlhodobo neudržateľné. Aj preto sa po rokoch rozhodla vymeniť prácu v lietadle za tú v kancelárii. Ako inak, cestovaniu ostala aj v novej profesii verná.

„Náplňou mojej práce je vybavovanie podmienok s hotelmi po celom svete pre personál leteckých spoločností. Keď sa s hotelom dohodnem, vycestujem tam a skontrolujem, či spĺňa všetky naše požiadavky.“ Práca, ktorá znie priam rozprávkovo, Dianu napĺňa, no vždy si rada zaspomína aj na dni, keď pôsobila ako letuška v štýlovej uniforme. „Najviac mi chýbajú priateľstvá, ktoré som počas svojej kariéry nadviazala, ale veľmi ma teší, že ani po rokoch neochladli a sme stále v kontakte. Dnes sú naše stretnutia vzácnejšie a čoraz častejšie sa stretávame pri krásnych udalostiach, akou je aj svadba. Je skvelé vidieť, že si moji priatelia našli spriaznené duše a tým, že sami veľa cestovali, často ich našli doslova na druhom konci sveta,“ vysvetľuje s úsmevom Diana, ktorá má priateľa z Talianska.

Trikrát svadba po indicky
„Azda najpamätnejšie sú pre mňa tri svadby, na ktoré ma pozvali až do Indie. Pre Slováka je asi najväčší šok, koľko ľudí sa zúčastňuje tradičnej indickej svadby. Bežne príde aj tisíc hostí a aj ja som bola na jednej, kde bolo deväťsto svadobčanov. Ďalším prekvapivým zistením pre mňa bolo, že svadba netrvá jeden večer ako u nás, ale tri až štyri dni. Prvý deň sme s nevestou absolvovali maľovanie henou – indická nevesta musí mať pokreslené ruky a nohy. My, ako jej „družičky“, sme si mohli nechať namaľovať ľubovoľné miesto na tele. Druhý deň je obrad v chráme. Nevesta je odetá do červenej ligotavej róby a ženích vyzerá doslova ako princ. V podobnom tradičnom odeve sme museli prísť aj my a musím sa priznať, že som sa v tých šatách cítila úžasne čarovne. Jedným zo zvykov je, že sa novomanželia obhadzujú kurkumou. Ďalším, kde zapoja aj hostí, je, že si každý naberie do dlane trochu ryžovej vody a pokropí ňou mladomanželov. Keď je však v sále takmer tisíc ľudí, viete si predstaviť, ako dlho to trvá,“ usmieva sa Diana.

Po obrade sa svadobčania presunú do vedľajšej miestnosti v chráme, kde sa koná hostina. „Podáva sa vegetariánske menu. My sme mali pikantnú šošovicu, placky a ryžu. Na alkohol tu však zabudnite, pije sa čaj a rovnako tak nie je zvykom svadobná torta. Ďalší deň je na programe zábava, na ktorú už môžete prísť v spoločenských šatách, podobne ako u nás. Asi najviac ma prekvapil zvyk, kde si mladí členovia rodiny pripravia tanec pre novomanželov podľa nejakého bollywoodskeho filmu.“

Jeden drink, prosím!
Okrem Indie zažila sympatická exletuška svadbu v Jordánsku. „Obrady trvajú viac dní, svadbu neodbavíte za deň ako u nás. Hneď v prvý deň nás aj s nevestou čakal očistný rituál, pri ktorom vás miestna masérka poumýva hubkou. Teda, poumýva – skôr vás poriadne vyšmirgľuje. Musím však povedať, že som nikdy nemala takú hebkú pokožku ako po tejto procedúre. Na ďalší deň je naplánovaný samotný obrad v dome rodičov jedného z mladomanželov a sprevádza ho hudba na nástroji podobnom našim gajdám. Nevesta je zahalená v tradičných moslimských šatách, no na druhý deň, keď sa koná hostina, má už biele šaty. Obyčajné svadobné šaty však nečakajte. Tú obrovskú róbu si neviete ani predstaviť a už vôbec nie, ako sa v nej dá pohybovať. Platí tu totiž pravidlo, čím je róba väčšia a okázalejšia, o to lepšie. Nechápem, ako v nej nevesta dokázala pretancovať celý večer. Ako menu sa podávala tradičná pochúťka mansaf, čo je jahňacie mäso s jogurtom, kozím mliekom a ryžou.“

Ani na tejto svadbe by si na svoje neprišli milovníci tort. A čo taký drink? Zabudnite. Alkohol je v krajine prísne zakázaný a výnimkou nie sú ani svadby. Nad zahraničnými hosťami sa ale občas očko prižmúri. „Keďže ženích vedel, že sme cudzinci, dovolil nám priniesť si vlastný alkohol, ktorý sme po príchode do sály odovzdali čašníkom a tí nám nosili namiešané drinky tak, aby to nikto z hostí nevedel. Bol to celkom komický, no určite skvelý zážitok!“ Ten však vystriedali aj obavy po tom, ako Dianin priateľ dostal alergickú reakciu na nejakú potravinu a s anafylaktickým šokom skončil v nemocnici. „Našťastie, všetko dobre dopadlo a zo svadby máme len tie najkrajšie spomienky.“

Talianska bonboniera
Diana by však o zahraničných svadbách už pokojne mohla napísať aj knihu, keďže tú pravú veselicu zažila aj v Brazílii, Taliansku či v Spojenom kráľovstve. „Priateľ je Talian a spolu sme boli na svadbe v jeho domovine. Musím sa priznať, že som čakala nejakú divočinu, ale veruže žiadna sa nekonala. Zato jedlo bolo famózne. Zvykom je niekoľkochodová večera, ktorá na juhu Talianska pozostáva najmä z rôznych cestovín a rýb. Konečne som sa dočkala aj torty, a teda obrovskej. Väčšinou máva až päť poschodí, aj keď tri z nich sú falošné. Ide však o to, aby pôsobila giganticky. Zaujímavosťou je, že nevesta nemá družičky, len svedkov, a mladomanželia si dávajú veľmi záležať na výbere darčekov pre hostí, ktoré rozdávajú pred odchodom svadobčanov. Darček sa nazýva bonboniera a pod týmto názvom sa môže ukrývať čokoľvek. Sklenená soška, dekorácia či šperk.“

V Taliansku si potrpia na veľké svadby a podľa Dianinho priateľa bola najkomornejšia tá s dvesto hosťami. Britská svadba mala podľa Diany tiež pekné momenty, no zvláštnym zvykom je, že po prípitku si všetko, čo vypijete, hradíte z vlastného vrecka. „Napriek tomu, že som sa už ocitla na svadbách takmer po celom svete, pre mňa má najväčšie čaro tá naša pravá slovenská. Už len rozbitie taniera má krásny hlboký význam a podobne dojemné je pre mňa čepčenie. Ak sa raz budem vydávať, určite chcem mať slovenskú svadbu so všetkým, čo k nej patrí,“ uzatvára sympatická Slovenska žijúca v emirátoch. FOTO DIANY A SVADIEB, NA KTORÝCH BOLA, TU!