Foto: Eva
#Ľudia

Ako som „čaroval“ s Davidom Copperfieldom

Foto: Eva
#Ľudia

Ako som „čaroval“ s Davidom Copperfieldom

11.2. 2009 14:00 Nestáva sa často, že stretnete najznámejšieho kúzelníka sveta. Bruno túto možnosť pred pár rokmi mal, a tak vďaka nemu môžete nahliadnuť do zákulisia príprav obrovskej šou Davida Copperfielda.

Pondelok poobede

Odlietam do Prahy, kde sa mám hlásiť na štadióne produkcii najväčšieho mága, ktorého vystúpenie som videl asi pred ôsmimi rokmi a aj napriek ďalekohľadu a neutíchajúcej túžbe odhaliť aspoň jednu ilúziu som na nič neprišiel. David to má fakt namakané. Teraz sa mám dostať do zákulisia jeho šou a neviem sa dočkať, ako na všetko prídem. Po krátkom uvítaní dostávam priepustku s nápisom lokálny štáb.

Pondelok večer

Zoznamujem sa s pravou rukou Davida Copperfielda, volá sa Ben. Je to chalan, ktorý ma zasväcuje do sveta ilúzie a zároveň prináša veľmi dôležitý papier plný rôznych čísel a veľmi tvrdých fráz.

Je to zmluva, ktorá ma nabáda, a po tom, čo ju podpíšem, už aj núti mlčať o všetkom. Teda o všetkom, čo sa týka možného odhalenia jednotlivých ilúzií, ktoré by potom asi až takými ilúziami neboli. Pred odchodom dostávam žltú obálku, v ktorej sa ukrýva 40 strán scenára programu, ktorého preklad ma o pár dní čaká... a jedna kazeta, na ktorej je zaznamenaný celý program. Najbližšie dva dni je to moja biblia.

Štvrtok obed

Bratislava. Prichádzam na štadión, kde prekryli ľadovú plochu, rozmiestnili stoličky a jedno kresielko nechali pre mňa tesne pod pódiom v strede. Dostávam malú lampu, aby som videl na scenár. Ešte pred príchodom Davida si obzerám jeho šatňu, kde má všetko potrebné na večer v jednotnej farbe. Čierny rám na zrkadle, čierny uterák, čierny fén. O chvíľu sa už venujem prekladu slovíčok, ktoré sa chce David naučiť vyslovovať. Najskôr však musím po anglicky napísať ich výslovnosť. A spoločne s Benom ich na nálepkách nalepujeme na rôzne časti pódia. Podľa toho, v ktorej časti šou ich David vyslovuje a kde bude vtedy stáť.

Štvrtok poobede

Konečne sa zoznamujem s Davidom. Produkčný tím okolo neho je veľmi príjemný, rovnako ako on. Prechádzame na doladenie slovenskej výslovnosti. Kvôli jednému vtipu potrebuje vedieť meno slovenského herca, ktorý sa podobá na Dannyho DeVita, teda je známy a nízkeho vzrastu. Napadá mi len jedno meno. Marián Labuda. Píšem ho na papier aj s výslovnosťou. David ma upozorňuje, že sa až tak striktne nedrží textu v scenári, ale nebude to problém. Oblieva ma pot. Táto šou nie je postavená na improvizácii prekladateľa, a tak sa snažím sústrediť. Prvé vystúpenie sa začína o chvíľu...

Štvrtok večer

Prvé predstavenie je za nami. Dopadlo to v pohode. Ľudia sa zabávali a pár z nich aj zmizlo. Ale len na chvíľu. Mimochodom, už počas prvej časti predstavenia som preložil aj niečo, čo som nemal. Nikto ma neupozornil na jednu dôležitú skutočnosť, ktorú bežný divák nevníma... David má mikrofón, z ktorého signál putoval do mojich slúchadiel, keď je však chrbtom k publiku, na svoj mikrofón odovzdáva rôzne pokyny pre štáb. Prvý pokyn som automaticky preložil, ale hneď som pochopil, že to nie sú informácie pre divákov a potom som si dával väčší pozor. Čaká nás ešte jedno vystúpenie. Zhodou okolností sa v jednom čísle objaví aj súčasná europoslankyňa Monika Beňová. Keď zaznamená jej prítomnosť David, naznačí mi, aby som mu povedal informácie o osobe, ktorú pozná väčšina prítomných. Po niekoľkoslovnom opise odvetí – super, a pokračuje v čísle aj s Monikou.

Štvrtok, neskorý večer

Potlesk. Aj druhá šou dopadla výborne. Ponáhľam sa do zákulisia. David všetkým ďakuje a po chvíli príde aj za mnou a povie, že som to zvládol výborne, podľa reakcií publika to bol údajne jeden z najlepších prekladov. Ďakujem a vydýchnem si. Je čas odísť do hotela, kde David býva, ale zároveň je tam aj oficiálna recepcia. Prítomní využívajú chvíľu na rozhovory a fotenia so slávnym mágom. Ten mi po čase prezradí, že je hladný, ale nechce jesť tu, medzi všetkými prítomnými. Pýta sa, či by som nedokázal vybaviť niekde, kde to bude intímne, niečo príjemné a ľahké pod zub... Telefonujem. Je štvrtok večer, vlastne pred polnocou, a je to dosť problém. Majiteľ mojej obľúbenej kaviarne však reaguje pozitívne, zdrží kuchára, už len sa tam dostať. Na recepcii zahráme, že David je unavený a odchádza do svojej izby. Hotel má však aj zadný východ, a tak cez služobné schodisko a kuchyňu vychádzame s Davidom a jeho spoločnosťou z hotela. Nikto si nás nevšimne. V podniku, kam kúzelníka privediem, zostáva už len čašník a kuchár, inak sú dvere zamknuté. Davidovi stihnem popriať pekný večer a pre prípad, že by sa mu noc zdala mladá, ukazujem, ako sa dostane do kubánskeho baru, kde určite bude otvorené aj neskôr v noci. Lúčime sa. On ide jesť, ja smerujem svoje kroky domov. Idem spať, aby som sa ráno dozvedel, že môj tip David využil a dokonca sa v bare v dobrej nálade podpísal na stenu...

Diskusia  ()

Video

Diskusia
#evahriesnedobra