Zúfalé manželky: Žijú v krásnych domoch a predsa sú nešťastné! Peniaze totiž nie sú všetko
13. 6. 2024, 13:48
S kultovým seriálom nemajú nič spoločné, ony reálne existujú. Možno tiež žijú v nejakom peknom dome v nejakej peknej predmestskej štvrti. No zo všetkého najviac sedí, že sú zúfalé a že sú manželky.
Keby sme popkultúrne premosťovanie presmerovali od filmu k hudbe, do istej miery by tento článok vystihovala pieseň od Hanky Zagorovej Maluj zase obrázky. Tá o „dvoch hrníčkoch“ a „fronte na podnájem“, z ktorej sa po rokoch vykľul „přepychový byt, lúžko v bílém ampíru a všechny šaty na míru. A „v noci dlouhé čekání na něžnost a vyznání“. Poznáme zopár žien, ktoré sa v krásnych novostavbách obklopených dokonalým golfovým trávnikom idú udusiť. Lebo s peniazmi a s úspechom prichádza moc, s ktorou niektorí muži skrátka nevedia narábať.
O peniazoch a ľuďoch
Aby sme si rozumeli, nebudeme písať o napumpovaných zlatokopkách, ktorých maximálnou snahou a v podstate aj istým druhom kariéry, ešte kým sú celé svieže a šťavnaté, je nájsť svojho Borisa K. Chceme vám porozprávať o úplne štandardných ľuďoch a vzťahoch, v ktorých narobili šarapatu peniaze. Dosť často ani nie veľmi veľké, len ich proste jedna strana mala výrazne viac ako druhá. Niekedy iba v istom období, niekedy permanentne. Ak to niekomu vie prerásť cez hlavu, je to jedno. V 90 percentách prípadov ťahajú za kratší koniec ženy a všetky dobre vieme prečo. No schválne, koľkokrát bol váš manžel s deťmi u lekára, koľko času strávil na materskej a rodičovskej dovolenke a kto z vás má vyšší plat?
Pokračovanie článku na ďalšej strane.>>>
Ivana sa s mužom spoznala na vysokej škole. On vyštudoval informatiku, z Ivany sa stala učiteľka. „Hneď po škole sme sa zobrali, ja som išla učiť, Rišo začal s kamarátom rozbiehať firmu. Klasika. Klasicky sa mu najprv nedarilo, podporovala som ho teda, ako som vedela. Potom sa nám narodila dcéra, ja som s ňou zostala doma a s peniazmi to bolo celkom ,husté‘. Napriek tomu na toto obdobie v zásade veľmi rada spomínam. Nechodili sme na dovolenky, nemali sme auto, kupovali sme jedlo, ktoré bolo v supermarketovej akcii. No trávili sme spolu veľa času, všetko sme konzultovali a najmä som mala pocit absolútnej rovnoprávnosti.
Neskôr sa firme začalo dariť trochu viac, čiže býval trochu menej doma, ale zatiaľ bolo všetko o. k., zvládali sme. Potom však Rišo a jeho kolegovia, to už bola naša dcéra školáčka, podpísali akúsi bohovskú zmluvu so štátom, vďaka ktorej sme mali byť do smrti ,zahojení‘. Keby som vedela, čo viem dnes, roztrhám ju na franforce a pre istotu ešte aj spálim v kozube, ktorý sme si zaobstarali do opulentného rodinného domu v jednom z bratislavských satelitov. Aj bazén (s protiprúdom a so slanou vodou), saunu, jacuzzi, posilňovňu, miestnosť s domácim kinom. Na dovolenky sme chodili na Maurícius, Zanzibar, Arubu, hoci mne by stačilo Chorvátsko.
Pokračovanie článku na ďalšej strane.>>>
Keď som chcela ísť na Liptov na miesto, kde sme pred dvanástimi rokmi absolvovali prvú rodinnú dovolenku (a kde nám vtedy bolo veľmi dobre), odbil ma muž s tým, či sme nejaké ,socky‘. Aj ja som bola čoraz častejšie ,socka‘, ktorá trapoší za smiešny učiteľský plat. Prestával sa ma pýtať na názor, o všetkom rozhodoval sám, nehovoril mi, kam chodí, s kým tam chodí, kedy príde. Vraj mám držať hubu a krok a byť rada, že mám takého geroja, ktorý sa stretáva s najväčšími zvieratami v tejto krajine. A dohaduje kontrakty v bordeloch a na všeličom fičí, aby zapadol do partie, ako som zistila neskôr.
Verte mi, dievčatá, peniaze naozaj šťastie neprinášajú. Keď som podala žiadosť o rozvod, vyrevoval, čo si to dovoľujem a že ma zničí. Ruval sa o každé euro aj o priazeň našej jedinej dcéry. Keby som mala pomenovať, čo považujem za najväčšie víťazstvo svojho života, tak je to to, že moje dieťa, ktoré som poslednú dekádu vychovávala prakticky sama, sa kúpiť nedalo. S peniazmi nech sa gazda zadrhne.“
Pokračovanie článku na ďalšej strane.>>>
Žena, som doma!
Dovolíme si Ivanin príbeh zhodnotiť ako výrazný happyend. Videli sme totiž na vlastné oči, ako sa v prenajatom dvojizbovom byte v rodnom meste postupne prestávala hrbiť, čoraz menej sa jej triasli ruky a do očí sa jej vracali iskričky radosti. Poznáme ešte jeden príbeh. Tam sa zatiaľ šťastný koniec nedeje a, žiaľ, vieme, že to vôbec nie je ojedinelý prípad. Lebo žena je málokedy ohrozenejšia viac, než keď sa jej narodí dieťa. Vypadáva z pracovného kolotoča, prichádza o veľkú časť príjmov, často sa dostáva do sociálnej izolácie a vtedy sa vie všeličo vyfarbiť. Respektíve všelikto.
Aj našej známej, hovorme jej Denisa, sa narodilo dieťa. A o dva roky ďalšie. Manželovi stúplo do hlavy, že peniaze nosí domov iba on, a začal to žene dávať patrične najavo. Napríklad tým, že od nej požadoval, aby z rodičovského príspevku prestravovala štvorčlennú rodinu a šatila seba aj deti, lebo on predsa platí hypotéku a nájomné. Rodičovský príspevok aj s prídavkami je možno päťsto eur, správne? Hlava rodiny má rada kvalitné mäso, a ako si to pani manželka zariadi, je iba jej problém. Sám sebe oblečenie nakúpi, ale nech od neho tá lemra nechce, aby sa zapodieval ešte aj ňou a deťmi. A tak Denisa pečie po nociach torty. Vyrába voňavé mydielka. Maľuje na tričká. Háčkuje čiapočky pre novorodencov. Striehne na výhodné akcie v obchodoch.
Pokračovanie článku na ďalšej strane.>>>
Nerobí to preto, že by sa pri dvoch hyperaktívnych malých chlapcoch a domácnosti, ktorá je komplet na nej (pretože celý deň trčí doma, kým on chudák drie ako blázon), nudila. Robí to preto, že keď nie je mäso, je zle, a keď nemajú deti zimné topánky, pretože proste nevyšlo, ani keď robila, čo mohla, musí peniaze od pána tvorstva potupne drankať a vypočuť si, čo si o nej a jej gazdovaní myslí. Do práce sa vrátiť nemôže, hlava (rodiny) je presvedčená, že deťom je najlepšie pri mame, aj keď tej sa na názor nikto nepýtal. To je tá moc, o ktorej píšeme na začiatku článku. Denisin manžel totiž zarába pomerne slušne. Minimálne tak slušne, aby jeho zdeptaná žena nemusela dospieť do takého štádia spánkovej deprivácie, že zaspáva na záchode počas bieleho dňa. Keby zredukoval pivečká a cigaretky, bolo by to ešte lepšie.
Možno sa aj vám, rovnako ako nám, otvára vo vrecku nožík. Čo sa tá Denisa neozve, čo si nedupne, ja by som mu neprala, nežehlila, nevarila, ja by som takého debila poslala do horúcich pekiel. Lenže tyrani ako Denisin manžel vedia vyčuchať, pri kom sa ich ego môže príjemne nerušene rozrastať. A ideálny čas nastane, keď sa ich žena od nich stane finančne závislou. A nemusí jej vyrábať monokle, stačí, že si uzurpuje právo rozhodovať o spoločných peniazoch, a tým partnerku neustále pritláča k múru. Podčiarkujeme výraz „spoločné peniaze“ a Denise by sme odporučili doštudovať si pojem bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ale nevieme, či by to pomohlo. Prečo prepína nielen mužom, ktorí sa ako tyrani prejavovali už predtým, hoci len v náznakoch, nevieme presne povedať. Ale tipujeme, že okrem nášho obľúbeného šteklenia uboleného ega za tým budú záležitosti, ktoré v takom Švédsku rezonujú omnoho menej ako na oveľa tradičnejšom Slovensku.
Pokračovanie článku na ďalšej strane.>>>
Koľko stojí neviditeľná práca?
Najprv sme chceli napísať, koľko stojí ženská práca, ale samy sme si dali poza uši, pretože to by sme zas iba prispeli k niečomu, k čomu prispievať nechceme. Nevieme ako vy, ale my nemáme pocit, že by sme boli oproti mužom nejako zvlášť geneticky uspôsobené napríklad na umývanie dlážky alebo vyberanie riadu z umývačky. A predsa to zväčša robíme my. Lebo sme doma s deťmi, lebo chodíme domov skôr ako manžel, lebo tak to skrátka chodí, a keby sme to neurobili my, neurobí to nikto. Nezačnite teraz narýchlo vyratúvať, čo všetko robí ten váš (pretože riad z umývačky náhodou vyberá), ak patríte k priemeru našich zemepisných šírok, len sa vytočíte, pretože toho skrátka v domácnosti robíte oveľa viac. Dobrý a múdry muž, ktorý ťažko pracuje (toto nikomu neberieme) a má povedzme doma ženu, ktorá sa stará o ich spoločné dieťa a zároveň stíha navariť a upratať, si uvedomuje, že to ani náhodou nie je samozrejmé. Dobrý a múdry muž práci, ktorú táto jeho žena robí, preukazuje hlboký rešpekt a tým jej prisudzuje vážnosť, ktorá jej prislúcha, hoci spoločnosť to tak stále nevidí.
Lebo to JE práca, aj keď je nezaplatená, podceňovaná a pre mnohých, najmä pre nezrelých zakomplexovaných pablbov, neviditeľná. Dobrý a múdry muž, ktorý ťažko pracuje a žije s ďalšou ťažko pracujúcou ženou, ktorá robí to isté a čírou náhodou zarába o tretinu menej, si nielenže uvedomuje, že to nie je preto, lebo by bola väčšie nemehlo ako on, ale (v našich trocha divokých snoch) ho to dokonca škrie a rád by to zmenil. Nezrelý zakomplexovaný pablb to vníma ako svoju príležitosť načechrať si hrebienok a trochu si tie svoje komplexy vyvetrať. Svet potrebuje viac dobrých a múdrych mužov a menej zakomplexovaných pablbov, to vám je hádam jasné. Ak sa jedného takého dobrého a múdreho muža snažíte vychovať, na úvod by sme ho nechali škrabať zemiaky a luxovať obývačku vedno so sestrou, lebo často je aj dokonalá znalosť podstaty BSM márna. Peniaze sa vo vzťahoch stávajú zbraňami hromadného ničenia vždy iba v tých (ne)správnych rukách.