Výlet do Dánska za oplodnením: Eva nemala šťastie na vzťahy, anonymného otca našla v katalógu

Na Slovensku ani v Česku by takáto žena umelé oplodnenie podstúpiť nemohla. Tak ako naša respondentka, ktorá si želá zostať v anonymite. Volajme ju preto Eva. Ani ona nemala oficiálneho partnera, otca pre dieťa. Vlastne, ani ho nechcela. Túžila len po dieťati. Pomoc našla v Dánsku, kde sa vďaka umelému oplodneniu narodí zhruba každé desiate dieťa. A ďalších nemálo v Európe a aj vo svete.

Podpásovka

„Máte rakovinu prsníka,“ táto veta vám dobrého viac vezme, než dá. Berie vám pevnú pôdu pod nohami aj mnohé sny. Jedným z nich aj sen stať sa matkou. Vzala ho aj Eve žijúcej v Prahe. „Správa o mojom onkologickom ochorení prišla vo chvíli, keď sme sa s partnerom rozhodli, že nastal čas mať dieťa. Boli sme ako-tak zabezpečení, mali sme vyriešenú bytovú otázku, prácu a obaja sme cítili, že sme pripravení stať sa rodičmi. Život sa nám zmenil tak ako mnohým iným pacientom, v priebehu jedného dňa. Všetky túžby vystriedala len jedna – vyzdravieť. Naozaj som do toho dala všetku silu,“ hovorí Eva, ktorej sa zdravotný stav stabilizoval až po viac než tri a pol roku. V živote ženy – tridsiatničky, ktorá sa rozhodla byť matkou, je to tisíc dní, počas ktorých sa šanca počať dieťa prirodzenou cestou neúprosne znižuje.

Kým v období pred chorobou jej takpovediac tikali biologické hodiny, po chorobe už trieskal hotový orloj. „Výsledky vyšetrení boli opakovane v poriadku a ja som od lekárky dostala požehnanie pomaly si začať plniť sen o materstve. Bola som šťastná, zdalo sa, že by to mohlo vyjsť, no prišla druhá rana. Zrazu som nemala s kým. Môj priateľ to so mnou vzdal a krátko nato si založil vlastné rodinné šťastie s inou. Čakal len na chvíľu, keď sa postavím na nohy, aby mi oznámil, že ma opúšťa,“ spomína smutne. Vyčerpaná náročnou onkologickou liečbou a už aj zlomeným srdcom začala Eva pochybovať o tom, či sa matkou vôbec niekedy stane. Čas bežal. „Vedela som, že si musím pohnúť, mala som už bližšie k štyridsiatke než k tridsaťpäťke, bola som zúfalá a zároveň sklamaná z toho, že som sa dostala do tejto situácie. Žiaden partner na obzore a úprimne, aj keby sa nejaký našiel, po tom, čo som prežila, som mala problém s dôverou voči mužom. Čoraz viac som bola presvedčená o tom, že nechcem byť až tak veľmi manželkou ako matkou. A pokojne aj slobodnou matkou,“ priznáva.

Otec z katalógu

A tak sa cieľ v hľadáčiku prepol do módu Dad wanted. „Kamarátka mi so smiechom tvrdila – veď potrebuješ len chlapa na sex. To predsa nemôže byť zložité a vraj ich ešte budem odháňať. Ale čím viac som nad tým rozmýšľala, o to viac sa mi to nepáčilo. Ako si vybrať otca bez lásky a bez toho, aby mi v budúcnosti nespôsoval problémy? Má to byť kamarát, známy? Čo ak si to rozmyslí a bude sa chcieť na výchove dieťaťa podieľať? Ako sa nestať aj s dieťaťom jeho rukojemníkom? Vyspať sa s úplne cudzím mužom, do toho sa mi tiež veľmi nechcelo,“ hovorí Eva.

Keď po niečom veľmi túžite, stane sa to istým spôsobom vašou posadnutosťou. Zlomový moment v Evinej posadnutosti nastal vo chvíli, keď zistila, že kolegyňa, ktorá sa netajila svojou homosexuálnou orientáciou, čaká s partnerkou dieťa. „Vtedy som prvýkrát počula, že umelé oplodnenie sa dá vykonať aj oficiálne plodnej single žene, aj bez zdravotnej diagnózy. Okamžite som dostala chrobáka do hlavy.“ Eva sa začala orientovať v takzvanom spermoturizme, ktorý jej kroky nasmeroval do Dánska. Pár dní študovania, rozmýšľania, prehodnocovania, až sa napokon rozhodla. Matkou sa stane v Dánsku a otca si vyberie z katalógu. Romantika bokom, v tomto prípade účel svätí prostriedky.

A tak dnes Eva napríklad vie, že biologický otec jej dieťaťa pochádza z dvojičiek, je milovník suchého humoru so zelenými očami, že jeho matka je zdravotná sestra a otec policajt a on je fanúšik skupiny Imagine Dragons. Nemá potravinové intolerancie, jeho rodina sa teší dobrému zdraviu a dlhovekosti, dáva prednosť vegetariánskej strave, morským plodom a meria 186 centimetrov. „V podstate viem o ňom viac, než by som vedela o cudzom chlapovi, s ktorým by som s cieľom oplodnenia strávila jednu noc, tak ako by to bolo legálne u nás. Nepoznám len jeho meno a neviem, ako vyzerá, no počula som nahrávku jeho charizmatického hlasu.“ Čas ukáže, čo všetko z anonymného otca podedila aj Evina vytúžená dcéra. Ak však v budúcnosti bude mať chuť biologického otca spoznať, nik jej v tom nebude brániť. Tento konkrétny darca spermií sa zaregistroval ako „otvorený“, čo znamená, že dieťa môže vo veku 18 rokov kontaktovať kliniku alebo spermobanku a byť informované o jeho totožnosti. Otec s tým vopred súhlasil.

Spermie ako exportná komodita

Eva sa rozhodla konať tak, ako konajú bezmála ďalšie dve tisícky Európaniek každý rok, zvolila si umelé oplodnenie v Dánsku. Táto severská krajina s 5,7 milióna obyvateľmi má dnes najväčší podiel detí narodených pomocou technológií asistovanej reprodukcie. Odhaduje sa, že 8 až 10 percent dánskych detí sa narodí práve vďaka technikám IVF – ale z možností liečby profitujú nielen jej obyvatelia, no najmä prosperujúci spermobiznis. Vďaka jednému z najliberálnejších právnych predpisov na svete v oblasti liečby neplodnosti, ako aj menej úzkoprsým náladám v spoločnosti, sa Dánsko stalo atraktívnou destináciou aj pre ženy z iných krajín. Podľa štatistík je 90 percent klientov dánskych súkromných kliník, ktoré poskytujú zákroky in vitro fertilizácie (IVF) a intrauterinne inseminácie (IUI), zo zahraničia, najmä zo Švédska, z Nórska, Nemecka, zo Švajčiarska či z Francúzska.

Ani čakacie lehoty nie sú časovo náročné, práve, naopak. Môže za to aj fakt, že v Dánsku sídli jedna z najväčších svetových spermobánk, a viac ako 90 percent dánskych spermií sa vyváža do iných krajín EÚ. Umelé oplodnenie slobodných žien a lesbičiek podľa agentúry AFP je pritom aktuálne možné v desiatich členských štátoch EÚ, ktorými sú Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Írsko, Švédsko a Fínsko. Sedem štátov – Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko, Chorvátsko, Bulharsko, Grécko a Cyprus – umožňuje umelé oplodnenie slobodným ženám, ale nie lesbičkám.

Naopak, Rakúsko a Malta dovoľujú tento zákrok lesbičkám, ale nie slobodným ženám. Napriek tomu však v tomto biznise naďalej patrí vedúca pozícia Dánsku, ktoré svoje kliniky otvorilo ženám až do veku 46 rokov, čo je viac než v iných krajinách. Pritom ešte v roku 1996 tomu nič nenasvedčovalo. Práve vtedy prijal dánsky parlament zákon, podľa ktorého bolo zakázané, aby lekári pomáhali lesbičkám a slobodným ženám otehotnieť prostredníctvom umelého oplodnenia. Nuž a tu na scénu dejín prichádza pomerne odvážna žena, pôrodná asistentka, ktorá si povedala – aha, tu je medzera v zákone, ktorú využila vo svoj prospech. Zákon totiž túto činnosť zakazoval lekárom, nie však pôrodným asistentkám. Ona mala skúsenosti a legislatívne voľné ruky, čo bol krok k založeniu vlastnej kliniky a mnohé jej certifikované kolegyne, ako aj ľudia z príbuzných lekárskych odborov ju neváhali nasledovať a otvorili si vlastné súkromné kliniky ponúkajúce IUI. To vyvolalo pomerne ostrú verejnú diskusiu o tom, prečo sa lesbické a slobodné ženy nepovažujú za rovnako vhodné na materstvo ako heterosexuálne ženy s mužskými partnermi. Až napokon politika ustúpila a od roku 2007 môžu lekári vykonávať IUI a IVF u lesbických aj slobodných žien.

Pred januárom 2018 dánska legislatíva stanovovala, že dieťa musí byť geneticky spojené aspoň s jedným z rodičov, buď prostredníctvom vajíčka matky, alebo spermií otca. To predstavovalo problém pre tri skupiny: heterosexuálne páry, kde obaja trpeli problémami s plodnosťou, slobodné ženy so zlou kvalitou vajíčok a lesbické páry, v ktorých určená biologická matka nemohla počať dieťa pomocou vlastných vajíčok. Napriek liberálnemu prístupu k liečbe neplodnosti nie je darcovstvo embryí v Dánsku legálne. No „dvojité darcovstvo“ je úplne v súlade so zákonom a prináša pacientom možnosť súčasného darcovstva vajíčok a spermií, teda stavebných prvkov embrya.

Koľko stojí dieťa?

Podľa Evy nebyť žien v bielych lekárskych plášťoch, súkromná klinika v centre Kodane by pripomínala skôr butikový hotel než zdravotnícke zariadenie. Štýlový škandinávsky nábytok, mäkké osvetlenie a všade zelené listnaté rastliny. „V miestnostiach, kde prebiehajú zákroky, sú široké, takmer manželské postele, ktoré aj počas inseminačného zákroku umožňujú, aby boli páry, či už homosexuálne, alebo heterosexuálne, neustále spolu, pri sebe alebo dokonca v objatí. Naozaj som sa tam necítila zle, vôbec nie ako v nemocnici, skôr ako v štvorhviezdičkových kúpeľoch,“ opisuje Eva. Pri otázke koľko stojí dieťa z Dánska, Eva hneď na úvod zdôraznila, že to boli najlepšie minuté –  alebo ak chcete –, investované peniaze v jej živote. „Mám zdravé dieťa, som matka. Lásku môjho života som si porodila. Pre mnohé ženy to naďalej zostáva nesplnený sen a nemôžu si ho kúpiť. To sa nedá merať peniazmi.“ Hoci väčšina európskych krajín vrátane Slovenska plne financuje alebo dotuje umelé oplodnenie pre tých, ktorí spĺňajú určité kritériá (týkajúce sa zdravotného stavu), náklady na pomoc pri počatí dieťaťa sú stále významnou prekážkou pre tie, ktoré naň podľa zákona nemajú nárok. Teda najčastejšie tie, ktoré prekročili vekovú hranicu, alebo sú oficiálne slobodné.

Priemerné náklady na nedotovaný cyklus IVF sa v Dánsku pohybujú od 3 500 do 6 000 eur, za darované spermie sa účtuje okolo 500 eur. Mimochodom, darca dostáva za svoj „výťažok“ v priemere od 50 do 100 eur. Ceny samotných zákrokov sú v Európe zhruba rovnaké, ale v tomto kontexte naozaj len orientačné, a sú kliniky, ktoré ponúkajú čosi ako množstevné zľavové balíčky. No tak, ako je každá žena a jej telo individuálne, má aj individuálne potreby a, samozrejme, stávajú sa aj prípady, že sa zákrok nepodarí ani opakovane či napokon nikdy. Niekedy na to jednoducho nestačia ani všetky peniaze sveta. Eve sa podarilo otehotnieť až na tretíkrát, čo však ona považuje za mimoriadny úspech. Nie je to totiž ani zďaleka také ružové. „Mohlo to byť aj horšie, no našťastie, ja som s plodnosťou vo svojej prapodstate problém nemala. No keď sa k tomu pridajú náklady spojené s cestovaním a ubytovaním, doplnkovou podpornou gynekologickou liečbou a dňami neplateného voľna, môžem povedať, že ma to vyšlo zhruba 17-tisíc eur,“ dodáva napokon Eva.

Oplodnením sa to však končiť nemusí. Niektoré dánske kliniky ponúkajú psychologické poradenstvo, organizujú aktivity a stretnutia pre rodičov a deti, ktoré sa vďaka ich práci narodili. Takisto ponúkajú odbornú poradňu slobodným ženám pri vysvetľovaní ich situácie deťom počatým vďaka darcom adekvátne ich veku. To všetko bez ohľadu na pôvod a štátnu príslušnosť matiek. Je to niečo ako punc v spektre služieb, ktorým sa v konkurenčnom prostredí snažia vzájomne odlíšiť a získať eventuálnu klientku s peniazmi do svojej starostlivosti. A tak nie je nič výnimočné, ak IVF klinika v Dánsku ponúka rôzne kombinované zľavové balíčky vrátane výhodných spoluprác s hotelmi či reštauráciami vo svojom okolí.

Príbeh Evy možno mnohí odsúdia a ona už zo skúseností veľmi dobre vie, prečo je bezpečnejšie sa pri vzniku článku tohto typu radšej schovať za pseudonym. Po viacerých pokusoch s inými ženami bola jediná ochotná o téme IVF turizmu hovoriť, pod rúškom anonymity. Cesta k vytúženému dieťaťu však nie je ani zďaleka pre všetky ženy jednoduchá a samozrejmá. Prečo? Lebo občas nepraje príroda, občas okolnosti, občas sukničkár, ktorý si jednoducho na poslednú chvíľu vyberie inú matku pre svoje deti. Vzťahy sú, ako vieme, lotéria. No ak je cieľom nenaplnenej ženskej túžby voňavý batôžtek, ktorý túži vyčerpaná obdivovať pri tom, ako krásne spokojne spí, je asi fajn, že existujú aj filištínske skratky, ktoré v niektorých prípadoch vedú, možno aj, cez Dánsko. A my, ktoré a ktorí sme to mali so štartom rodičovstva, nevedno prečo, jednoduchšie, by sme sa do toho nemali vôbec starieť.