Milovníčka voňavých diaľok, podnetných debát, dobrých filmov a kníh, dobrej hudby i dobrého jedla. Rada píše o tom, čo ju zaujíma, ale aj o tom, o čom si myslí, že by sa mal svet dozvedieť.

Miroslava Dvorožňáková

Veci sa znova dostávajú prudko mimo normálu a človek by si myslel, že všetci ľudia budú totálne hotoví z toho, že sa zasa nemôžu bezbreho stretávať s priateľmi, chodiť do reštaurácie či do kina, a čo je úplne najhoršie, v plnom počte si užívať nesporné výhody open space kancelárií, panebože!

Ibaže niektorí si tak zvykli na teplo a pohodlie vlastného príbytku, že vychádzať von do sveta plného kašľajúcich a smrkajúcich ľudí sa im vonkoncom nechce. A tak robia všetko pre to, aby túto strastiplnú cestu museli podstupovať čo najmenej.

Mám Netflix a je mi dobre

Linda si o sebe až do marca 2020 myslela, že je priemerne spoločenská: „Máme s manželom okruh priateľov, s ktorými sa stretávame, často sa vídame aj s rodinou. Pardon, stretávali sme sa a vídali sme sa. Odkedy beh sveta udáva kovid, obmedzili sme spoločné kontakty na minimum. Najprv pre strach z nákazy, neskôr preto, že mne sa jednoducho nechcelo. Alebo takto: kým neprišla korona, bola som presvedčená, že sa s inými ľudmi stretávať MUSÍM. Lebo práca, lebo spoločenský život, bla-bla...

Potom prišiel povestný marec, manžel sa prechádzal po našom trojizbovom bungalove ako tiger zavretý v klietke, ale vo mne sa rozhostil zvláštny pokoj. Pravdaže, bála som sa, ako to celé dopadne, a bolo mi ľúto dcérky, ktorá smútila za spolužiakmi, ale ak mám byť úprimná, uľavilo sa mi, že nemusím absolvovať xy pracovných stretnutí a xy banálnych rozhovorov. Bola som rada, že sme všetci spolu doma, tam sme to mali pod kontrolou a boli sme v bezpečí.

Všetko sme zvládali ľavou zadnou, kým mala malá online vyučovanie, ja som si pokojne porobila, čo bolo treba, bez toho, aby sa pri mne pristavila Majka zo mzdového, ktorá ma obšťastnila nejakou bombastickou zákulisnou pikantériou. Vždy ma obťažovali povinné rozhovory, klebety, ohováranie, do práce som chodila pracovať a nie spoločensky sa vyžívať, ale inštinktívne som sa prispôsobovala väčšine, takže som pravidelne prichádzala domov v lepšom prípade vyžmýkaná ako citrón, v horšom s neuveriteľnou migrénou. Keď zrazu všetky tie otravné sociálne tančeky zmizli, nesmierne sa mi uľavilo. Fyzicky, ale hlavne psychicky.

Vlastne som vďaka pandémii zistila, že som úplný introvert, ktorý tak veľmi skúšal prežiť vo svete extrovertov, až na to skoro doplatil zdravím. V práci sme sa, chvalabohu, zatiaľ do starých koľají nevrátili, fyzicky tam musím byť prítomná tak raz za dva týždne, to v mene vyššieho dobra zvládam, navyše je tam zakaždým tak málo ľudí, že „small talkom“ ma málokedy niekto zdržiava. Len ma kvôli manželovi trocha mrzí, že medzi otravné záležitosti rátam napríklad aj kino a divadlo, ktoré zas on miluje. Aj sa najprv celkom teším, ale potom prídeme na miesto činu, ten film trvá skoro tri hodiny, lebo je to nejaká nekonečná marvelovka, predo mnou sa vo veľkom chrúmu pukance, za mnou sa vo veľkom sŕka kola a ja sa po chvíli túžim vrátiť do nášho útulného domčeka s predplateným Netflixom a HBO, kde keď mi niekto lezie na nervy chrúmaním a sŕkaním, vybavím to láskavým dohovorom bez toho, aby som riskovala nepríjemnú potýčku. Zalezenej pod dekou s čajom v ruke a s dobrým pocitom, že mňa a moju rodinu chránia naše štyri steny, mi je momentálne najlepšie. Určite príde čas, keď budem musieť začať trocha viac vyliezať, ale ešte nenastal, tak s tým zatiaľ až tak nebojujem.“

Za všetkým hľadaj kovid… Či?

Koronavírusová pandémia nás zoznámila s mnohými novými pojmami – tušili ste trebárs pred marcom 2020, čo je to respirátor FFP2? Alebo lockdown, PCR testy, reprodukčné číslo vírusu… Ak nie ste zdravotníčka, tipujeme, že asi ťažko. Nuž ale tu sa výpočet nových koronových záležitostí zďaleka nekončí.

Kovid útočí nielen na naše telo, ale i dušu. Dovoľte nám zoznámiť vás s takzvaným jaskynným syndrómom. Možno sa už necelé dva rôčky poznáte, iba ste nepoznali ctené meno tohto fenoménu. Ak ste na tom podobne ako Linda a sama sebe ste naordinovali dobrovoľný lockdown, pravdepodobne sme doma. Aj vy. Veď kde inde by ste boli? Až také smiešne to však nie je, aj keď termín jaskynný syndróm ešte nie je v slovníku psychológov úplne udomácnený. Ale po šiestej, či siedmej pandemickej vlne určite bude.

V Japonsku niečo podobné poznajú už dávno – volajú to hikikomori a označujú tak stav, ktorý u ľudí spôsobuje extrémnu sociálnu izoláciu a stiahnutie sa do bezpečia vlastného príbytku. Postihnutí jedinci zväčša pracujú z domu a zábavu im poskytujú videohry a streamovacie platformy. Ľudí mimo svojej domácnosti na život veľmi nepotrebujú, už vôbec netúžia po externej zábave a kultúre.

Keď si to tak vezmeme, podmienky na vznik jaskynného syndrómu sú počas pandémie ideálne. Začalo sa vo veľkom pracovať z domu, všetko počnúc obkladačkami do kúpeľne a končiac súpravou na štrikovanie sa dalo vyriešiť online, na donášku vám priniesli aj „latéčko“ a makrónky a vo svojej obývačke ste si mohli pozrieť pokojne aj prenos opery z newyorskej Carnegie Hall. A tých seriálov, čo ste si rozpozerali! Človeku sa logicky nechce od všetkých tých Stranger Things, Korún, Money Heistov, Peaky Blinderov, Sexuálnych výchov a iných „peciek“ odchádzať, ale raz to prísť musí. Asi je celkom normálne trocha sa počas lockdownu zakukliť, problémom sa to stáva až vtedy, keď odkuklenie trvá príliš dlho a my sa mu vehementne bránime. Ergo robíme všetko pre to, aby sme nemuseli nikam chodiť. Aj keď tým už negatívne zasahujeme do svojho rodinného a pracovného života.

Nástrahy „small talku“

Jaskynný syndróm najviac postihuje citlivé, introvertné osobnosti, ktoré sa ani v časoch pred pandémiou netešili na vianočný večierok vo firme. Že sa minulý aj tento rok zrušil a oni nebudú musieť pred všetkými kolegami predstierať nadšenie z vianočného svetra so sobom so svetielkujúcim nosom, ktorý si našli pod firemným stromčekom, a snažiť sa o žoviálnu konverzáciu, ktorá je pre nich priam utrpením, ich vyslovene potešilo.

Aj podaktoré utiahnuté dušičky už však mali sociálnej izolácie po krk a túžili po tradičnom punči so starými kamarátmi na vianočných trhoch alebo po predĺženom víkende v Ríme s manželom. To len aby ste nenadobudli pocit, že introverti a introvertky si lockdown ktovieako užívajú. Možno ho znášajú lepšie než ľudia, ktorí milujú spoločnosť a zábavu, ale všetko má svoje hranice. Návrat do bežného života však môže byť práve pre nich naozaj náročný. Veľa z vecí, ktoré ich stresovali a vyčerpávali, zrazu zmizlo. Zvykli si na online porady, na ktorých ich nikto nevidí (lebo keď si zapnú kameru, strašne im, ehm, seká obraz) a často ani nepočuje (lebo im ako na potvoru, ehm práve nejde zapnúť mikrofón), a na pracovný deň, ktorý si do veľkej miery určujú sami.

A má to veľa vrstiev – túto tému sme preberali s mnohými známymi a viaceré sa nám priznali, že sa v rúšku alebo respirátore cítia príjemne skryté, a keď sa ešte onehdy všetci strašne báli a úzkostlivo dodržiavali opatrenia, vyslovene si užívali, že im nikto neliezol do osobnej zóny. Lenže dvojmetrové odstupy už sú zväčša minulosťou a práca pekne priamo na pracovisku čoraz častejšie realitou. Nechce sa im vracať k niečomu, s čím zvádzali dennodenný malý vnútorný boj. Keď pre vás navyše niečo nie je prirodzené a vy si to prestávate pravidelne „nacvičovať“, nemusíte v tom vedieť znova fungovať. Preto môže byť návrat do normálu pre isté typy osobností mimoriadne ťažký.

Svet je preplnený ľuďmi

Mnohé ženy sú na tom ako Linda, ale kým sa niečo dramaticky nezmení, vlastne o tom ani nevedia. Chodia do práce, na teambuildingy, vianočné večierky, mohutne sa stretávajú s priateľmi a rodinou, do veľkej miery sa všade musia premáhať a domov sa vracajú vysaté z energie.

Ženy sú špeciálne dobré v prispôsobovaní sa okolnostiam, a tak je medzi nimi najviac naoko extrovertiek, ktoré sú v skutočnosti introvertkami – keby ich svet nechal na pokoji a v kuse od nich niečo nechcel. Až keď sa zrazu tento svet stíšil a spomalil, zistili, že tak ako žili dovtedy, už nikdy žiť nechcú. Môže to byť pokojne veľmi pozitívna záležitosť, zopár príbehov o tom, ako dotyčná počas pandémie radikálne zmenila svoj život tak, aby trávila omnoho viac času doma s rodinou, poznáme. Úplne konkrétne vieme o mimoriadne vyťaženej marketingovej manažérke pretransformovanej na šikovnú šperkárku. Zatiaľ je to iba v začiatkoch, ale celkom sa jej darí, a čo je najdôležitejšie, ten príšerný tlak na hrudi, ktorý sa objavil, len čo ráno rozlepila oči, zmizol.

Prekopať svoj život, keď ste konečne dostali trocha času na rozmýšľanie, je nesmierne fajn a my každej, ktorá sa na to podujme, tuho držíme palce. Na druhej strane, hoci je jaskynný syndróm stále skôr mediálny než psychologický termín, agorafóbiu a sociálnu fóbiu poznajú psychológovia a psychiatri dôverne. Ak je pre vás naozaj náročné vracať sa do rozbehnutého kolotoča, snažíte sa všemožne vyhýbať aj banálnym činnostiam ako nákup v supermarkete či vyzdvihnutie detí zo školy, ak sa panicky bojíte, že tam vonku okamžite chytíte kovid, a tak radšej nikam nechodíte, asi by sme sa zašli porozprávať s nejakým odborníkom. Možno je to chvíľková záležitosť, ktorá ako prišla, tak odíde, len čo si tieto situácie znova „natrénujete“.

A možno nie. Rozhodne to nenechávajte zájsť príliš ďaleko – Netflix skutočne nikdy nenakrúti nič, čo by siahalo reálnemu životu čo len po členky.

Viete, čo je jaskynný syndróm? Možno ste ním začali počas pandémie trpieť aj vy!

Miroslava Dvorožňáková

Autor článku

Miroslava Dvorožňáková

Výber pre vás

Viete, čo je jaskynný syndróm? Možno ste ním začali počas pandémie trpieť aj vy!

Miroslava Dvorožňáková

Súvisiace články

Jedálniček podľa menštruácie: Kedy si hormóny pýtajú slepačí vývar a kedy avokádo?

Čo sa v posteli páči každému chlapovi? Urobte mu toto, bude ako zmyslov zbavený!

Toto sú najsexi supermodeli na svete: Je medzi nimi slávny herec aj bývalý matematikár!

Toto sú najnenávidenejšie domáce práce: A čistenie záchoda rebríček nevyhralo!

Autor článku

Miroslava Dvorožňáková

Výber pre vás