Veľký návrat k prirodzenosti: Môže byť šedivý bobor novým módnym hitom?

Nebojte sa, nikto vás nebude na stránkach ženského časopisu odhovárať od holenia, farbenia vlasov, maľovania, hocičoho. Robte si so sebou, čo chcete. Najmä to robte pre seba, nie pre druhých. Ale keď sa vám nechce a druhých máte na háku, ergo znesiete aj zvedavé, prípadne pohoršené pohľady, pretože v tejto krajine sa plávanie proti prúdu niekedy neodpúšťa, tak sa proste trebárs aj neohoľte. Lebo fakt nemusíte. Žiadna z nás nie je povinná každý jeden deň dosahovať istú úroveň estetických štandardov ani byť potechou pre oko opačného pohlavia. Prečo by sme aspoň niekedy nemohli byť šedivé, neupravené, strapaté, neoholené, nenamaľované, pribraté? Chlapi sú takí stále a trápi to niekoho? V prvom rade, trápi to ich samých? Až na výnimky potvrdzujúce pravidlo ani náhodou.

Zrátali ste si niekedy, koľko času strávite pestovaním svojho zovňajšku? Ak o seba aspoň priemerne dbáte, pomerne dosť. Ak o seba dbáte nadpriemerne, to znamená, že ste za každých okolností aj pri tom legendárnom vysýpaní smetí perfektne upravená a nevyhýbate sa kadejakým estetickým zákrokom, veľmi veľa. A niekedy je snaha byť za každú cenu najkrajšou v miestnosti a zakonzervovať svoju tvár a telo v čase len zástupný problém. Lebo je obrovský rozdiel nakráčať do ulíc vyvoňaná, nahodená a krásne nalíčená, lebo sa mi práve zachcelo takou byť, a robiť to preto, že to buď odo mňa niekto reálne vyžaduje, alebo mám ja sama pocit, že je to niečo, čo by som mala dennodenne podstupovať v mene toho, že som žena, prípadne založiť podstatu svojho bytia na tom, že po mne chlapi pokukujú.

Akoby sme si nemohli občas (a pokojne aj často, keď už sme pri tom) dovoliť trocha sa opustiť a úplne slobodne nebyť vizuálne najlepšou verziou samej seba.
Čo si o tom pomyslia ostatní, nie je vonkoncom náš problém.