Nič pre slabé povahy: Šialená medicína, alebo takto sa "liečilo" kedysi!

Trepanácia je také fajnovejšie slovo pre vyvŕtanie, prípadne vysekanie diery do lebky živého (!) človeka. Na naše pomery až príliš živého, pretože anestetiká prišli do módy dávno potom, čo z nej vyšli trepanácie. Išlo o to, vypustiť z hlavy zlého ducha, ktorý spôsobuje bolesť. A svätá pravda, mŕtvy človek už bolesť necíti, takže to vlastne fungovalo. Ak dotyčný zákrok náhodou prežil, dieru v hlave maskoval trendovými ozdobami z mušlí, tekvice, či kameňa.

S teóriou, že príliš veľa krvi škodí, prišli ešte starí Gréci. Hoci to znie rovnako absurdne, ako nadýchať sa príliš veľa vzduchu, tento spôsob liečby pretrval dlho, predlho a úplnú nirvánu zažil na dvore cisára Karola Veľkého, keď sa dokonca na tento účel stavali špeciálne budovy. Neskôr ju vytlačilo prikladanie pijavíc a to sa musíme starodávnym ránhojičom ospravedlniť, pretože enzým hirudín, ktorý tieto potvorky vylučujú, bráni zrážaniu krvi a pôsobí protizápalovo a svoje skromné miestečko si našli aj v dnešnej západnej medicíne.

Ešte do prvej polovice dvadsiateho storočia bolo pomerne riskantné zveriť sa lekárovi s trudnomyseľnými myšlienkami, či nebodaj tým, že trpíte bolestivou migrénou. Mohol by vám totiž predpísať lobotómiu mozgu. V reči nášho kmeňa by vám operačne prerušili nervové spojenia medzi mozgom a vnútornou stranou čela. Hotový nový človek by z vás bol, akurát by ste o tom nevedela. lebo by ste nevedela, ani, že vôbec ste. V USA podstúpilo lobotómiu v čase jej najväčšieho boomu viac ako sedemdesiattisíc ľudí. Medzi VIP pacientmi nájdeme aj depresívnu sestru J. F. Kennedyho, ktorú na zákrok nahovorila jej rodina. Dievčina odvtedy neprehovorila súvislú vetu a celý zvyšok života prežila v ústave. Až do smrti bývalého amerického prezidenta sa jej stav držal v tajnosti, no to už chodilo po Severnej Amerike príliš mnoho zombíkov, než aby to celé neprasklo.

V devätnástom storočí boli ženy príliš zaneprázdnené tým, ako nasáčkovať obsah hrudníka do korzetu a vyzliekaním a obliekaním pätnástich spodničiek zakaždým, keď išli na záchod, než aby sa zaoberali nejakým uvrešťaným deckom, čo i vlastným. A tak prišli farmaceutické firmy s geniálnym nápadom. Zrelaxujme tie deti trocha, aj vyčerpané mamy si oddýchnu, aj my čo to zarobíme a začali produkovať kadejaké sirupy, či pastilky, ktorých hlavnou zložkou bolo čisté morfium a po štipôčke z marihuany, chloroformu, ópia, či heroínu. Fungovať to fungovalo, len zopár premotivovaným rodičkám sa podarilo predávkovať si vlastné ratolesti, až v dvadsiatych rokoch minulého storočia týchto "priateľov matiek v časoch rastúcich detských zúbkov" konečne zakázali a prenechali iba pravoverným narkomanom.

S príchodom elektriny sa vynorilo množstvo prešpekulovaných vymožeností. A keď to dokáže rozžiariť celú vyčačkanú ulicu tesne pred Vianocami, prečo by to nerozpohybovalo aj veci "tam dole"? Pohotoví kreatívci sa chopili príležitosti a svetlo sveta uzreli šikovné vynálezy ako elektrická posteľ, elektrický šokový opasok na penis a iné záležitosti, ktorých jediným cieľom bolo pozdvihnúť náladu a ešte všeličo inšie dotyčného. Dobre sa to všetko predávalo, dobre, kým sa nezačali šíriť zvesti o tom, že to nielenže nefunguje, ale ešte aj príšerne bolí. Kým však postihnutí muži vyšli s farbou von, v obchodoch sa po týchto prapodovnostiach len tak zaprášilo.