Foto: Shuterstock
#Lifestyle

Sarah Everard, peklo na Zlatých pieskoch a večný strach všetkých žien

Foto: Shuterstock
#Lifestyle

Sarah Everard, peklo na Zlatých pieskoch a večný strach všetkých žien

13.4. 14:47 Nás, dievčatá učia, zvyknúť si na to, že sa nám niečo môže stať. Namiesto toho, aby učili chlapcov robiť veci tak, aby sa dievčatá nemuseli báť. Chráňte svoje dcéry? Okej. Ale čo keby ste zároveň vy vzdelávali svojich synov?

Kráčala som nočnou Bratislavou, takou tou bezpečnou časťou Ružinova. Opätky, šaty, ľahké sako, bola teplá letná noc a ja som sa vracala z piatkového drinku s kamarátkami. Keď sme sa lúčili, všetky sme si jednohlasne povedali: „Napíšte, keď prídete domov, nezabudnite!“ Išla som dobre osvetlenou ulicou, zásadne nikdy nechodím po tmavých bočných uličkách sama. Prechádzala som okolo zastávky MHD, na ktorej stál muž. Obyčajný muž, tak okolo tridsiatky, v mikine s kapucňou.

Automaticky som siahla do vrecka, kde som mala pripravené kľúče. Zovrela som ich do ruky tak, aby ten najdlhší vyčnieval ako ostrý hrot pomedzi prsty.
 

Je to "moja zbraň", roky rokúce som takto „vybavená“, keď som v noci vonku. Sama neviem, čo by som s tým urobila, keby sa situácia vyhrotila, ale som pripravená zasiahnuť.

Keď som prechádzala okolo, len trochu zdvihol pohľad a ďalej sa staral o svoj smartfón. Ja som sklopila hlavu a pozerala si pod nohy. Zrýchlila som krok, nenápadne, teda aspoň ja som si myslela, že nenápadne. Zvyšok cesty domov som prešla polobehom, a keď som otvorila dvere na bytovke, vydýchla som si. Som v bezpečí...

Čo mi hrozilo? Pravdepodobne nič. Odmalička som však naučená, že v noci sama chodiť von nemám a mám si dávať pozor. Nemám sa púšťať do reči s neznámymi, pretože nikdy neviete, čo sú zač. Toto nás dievčatá učia, zvyknúť si na to, že sa nám niečo môže stať. Namiesto toho, aby učili chlapcov robiť veci tak, aby sa dievčatá nemuseli báť. Chráňte svoje dcéry? Okej. Ale čo keby ste zároveň vy vzdelávali svojich synov?

Nechajte si svoje rady...
Tretieho marca o pol desiatej večer videli Sarah Everardovú poslednýkrát. Kráčala domov od svojej kamarátky. Z londýnskeho Claphamu do Brixtonu vedie podľa domácich dobre osvetlená a veľmi rušná ulica. Na prvý pohľad nič nebezpečné. Počas chôdze telefonovala svojmu priateľovi, no domov už nedošla. Po tom, ako rodina ohlásila jej zmiznutie, polícia začala pátranie, po týždni našli pozostatky jej tela v lese neďaleko Kentu.

Sarah Everard
Zdroj: Twitter

Prípad Sarah otriasol verejnosťou aj za hranicami Spojeného kráľovstva. Okamžite sa na internete začali objavovať odporúčania pre ženy, aby si dávali pozor, spolu s radami, čo robiť, aby sa im podobná vec nestala. Práve tieto dobre mienené rady spustili obrovskú diskusiu. Sarah totiž nemohla za to, že sa stala obeťou. Vo svojej tyrkysovej bunde, rúšku, čiapke s telefónom pri uchu sa snažila vzbudzovať čo najmenej pozornosti.

Žiadna žena nemôže za to, že si ju niekto vyberie, napadne, znásilní, prípadne nebodaj zabije. Mnoho ľudí si myslí, a potvrdzujú to aj prieskumy verejnej mienky, že ženy provokujú chôdzou či oblečením. Že krátka sukňa a veľký výstrih je automaticky pozvánka medzi nohy. Je to hlúposť, a aj keby sme sa v nejakej prapodivnej dimenzii rozhodli niečo podobné brať do úvahy, Sarah mala pršiplášť, sveter, nohavice a čapicu, v ktorom vesmíre je toto provokatívne oblečenie?!

O tom, že aj my na Slovensku sme každý deň vystavované nepríjemným poznámkam, ktoré často hraničia s urážkami, ohrozovaním a oplzlými sexuálnymi návrhmi, svedčí aj príbeh z minulého leta. Fotografka Thyia (Intsagram: @_thyia_) fotila spolu s modelkou na Zlatých pieskoch. Modelka mala oblečené biele plavky, opäť prízvukujeme, bolo leto a boli na mestskej pláži spolu s inými ľuďmi v plavkách. Nič nezvyčajné. Napriek absolútnej normálnosti situácie sa stalo nasledovné:

Výsledok fotenia na Zlatých pieskoch, ktoré prerástlo v obrovskú drámu.
Zdroj: Instagram/@_thyia_

„Na tejto fotografii vidíte nádherne dievča na nádhernom mieste (@ssabakk). Čo nevidíte, je, že za mojím chrbtom, ako fotím túto fotografiu, sa zoskupujú muži a kričia na nás sexistické poznámky. „Halooo ku*vy – štetky! Pretŕčame sa že... micky.. ukáž pi*u, ukáž cecky.“ Odohráva sa to v sobotu o 13.00 na Zlatých pieskoch. Ľudia sú v plavkách, sú tam deti, kamarátky a v podstate preplnená pláž. Keďže nám to bolo extrémne nepríjemné (komu by to nebolo, všakže), presunuli sa sme do trošku bočnej časti brehu, kde nás oddelila od pláže táto vysoká tráva.

A peklo sa ešte len začalo – modelkine krásne telo, s ktorým sa narodila, bolo v bielych plavkách pri jazere. Poviete si, že normálka, baby sa predsa opaľujú hore bez – a oproti je nudapláž. Je 13.30 a 6 chalani vo veku cca 22 až 28 (odhadujem, tak nejako vyzerali) k nám prišli v tom, ako bola Sabi vo vode. A postavili sa dva metre odo mňa. Kričali, že sme ku*vy, nech ukážeme kozy, ohrozovali nás a obťažovali. Ako kričali, že nás vy*ebú, tak sa ku mne približovali – začala som vrieskať, nadávať, vysmievať sa... Sabi bola biela ako stena a videli ste na nej iba strach – ani sa nepohla.

Chcela som jej zakričať nech beží opačným smerom, ale mala som čo robiť, keďže sa blížili ku mne. Vtom som začala kričať, že nás idú znásilniť, že nech sa páči, nech idú, na to som pripravená – jeden z nich začal panikáriť a otáčať sa, keďže ľudia z pláže neďaleko spozorneli. A odišli... Sabi mi povedala, že kebyže tam nie som, ona nevie, čo urobí.

V týchto situáciách nevie, čo robiť, a len zamrzne. A priatelia – vy nadávate mne, že prečo o tomto hovorím, že na Slovensku sa to nedeje... Zlaté piesky, 13.00 a leto. Plná pláž. Len toľko... #boyswillbeboys.“ píše fotografka v popise na svojom Instagrame.

Trochu silná káva na pokojný letný deň v rodinnom prostredí, že? Pre nás ženy nič nezvyčajné...

Zdroj: GETTY IMAGES/ Westend61

 

Ale veď čoho sa bojíte?
Keď sme na našom Instagrame hovorili o strachu, ktorý ženy zažívajú, keď sa vracajú potme domov, našli sa muži, ktorí to nevedeli pochopiť. Čoho sa bojíte, pýtali sa, veď nie sme všetci násilníci, nie každý muž vás chce naložiť do auta, znásilniť a zabiť v najbližšom lese. A my to vieme, vieme, že nie všetci muži sú takí, ale zároveň nevieme, ktorí z tých všetkých takí sú. V noci na opustenej ulici je pre nás každý potenciálne nebezpečný.

"Nech zdvihne ruku tá, ktorá sa nestretla s vypiskovaním, pokrikovaním: „Hej, čo je, moja? To je ritka, pozri sa!“ A úplne najhoršia je veta, z ktorej mrazí: „Čo tak sama?“
 

 

A preto neplačte, drahí muži, že sme obozretné, že sa bojíme, môžete si za to totiž vy sami. Absencia rodovej rovnosti po stáročia pomáhala vytvoreniu obrazu o silnejšom a nežnejšom pohlaví. Ruka v ruke s tým však ide aj pocit nadradenosti.

V závislosti od množstva jednotlivých foriem sexuálneho obťažovania, na ktoré sa opýtali v prieskume Eurobarometer v roku 2016, približne 83 až 102 miliónov žien (to je 45 % až 55 % žien) v EÚ zažilo sexuálne obťažovanie od dovŕšenia veku 15 rokov. Za sexuálne obťažovanie sú pritom považované aj verbálne urážky či komentáre a vtipy so sexuálnym podtónom. Nech zdvihne ruku tá, ktorá sa nestretla s vypiskovaním, pokrikovaním: „Hej, čo je, moja? To je ritka, pozri sa!“ A úplne najhoršia je veta, z ktorej mrazí: „Čo tak sama?“

Po vražde Sarah Everardovej sa do ulíc vybrali tisíce žien.
Zdroj: profimedia

 

S týmito poznámkami sa stretáva každá generácia žien už od tínedžerského veku. Niet sa čomu čudovať, že sme to začali považovať za normálne, že sme si v jednom momente povedali – ach, tí chlapi, veď oni sú takí. Preto sa v našich hlavách zautomatizovali procesy ako rýchla chôdza, vyhýbanie sa pohľadu, zvieranie ostrého kľúča či slzného spreja v ruke vo vrecku, skutočné či falošné telefonovanie s kamoškou, zastrkávanie si vlasov do bundy či natiahnutie kapucne na hlavu. A obmedzenie pohybu, čo je vlastne obmedzenie slobody.

Strach z rodovo motivovaného násilia ovplyvňuje slobodu pohybu žien. Z Eurobarometru tiež vyplýva, že polovica všetkých žien sa prinajmenšom z času na čas vyhýba určitým situáciám alebo miestam zo strachu pred fyzickým alebo sexuálnym útokom. Zároveň sa v prieskume uvádza, že strach mužov z trestnej činnosti a jeho vplyv na ich životy je všeobecne menší ako u žien.

Je to začarovaný kruh, v ktorom ženy považujú za automatické báť sa o vlastný život a muži ten strach nechápu. Neustále prízvukujeme dievčatám, aby si dávali pozor, no chlapcov nenapomíname, aby nerobili veci, ktoré to spôsobujú. Zautomatizovali sme strach o vlastnú bezpečnosť až tak, že sa bojíme aj takej obyčajnej veci, ako ísť v noci domov, a to nie je normálne.

Snímky z pietnej spomienky v Londýne
Zdroj: Twitter

 

Zmeňme správanie? A neskúsite to vy?
Na otázky mužov, ako môžu prispieť k tomu, aby sa ženy cítili bezpečnejšie, vznikol krátky manuál, ktorý koluje po sociálnych sieťach. Muž by mal žene urobiť priestor, napríklad prejsť na druhú stranu ulice. Ukázať, že nie je hrozba, čiže nezízať, nezazerať. Dať o sebe vedieť, nezakrádať sa. Odpustiť si hlúpe poznámky a pomôcť, ak sa žena dostane do nepríjemnej situácie.

Jedna z troch žien - v prepočte teda približne 736 miliónov žien - bola fyzicky alebo sexuálne obťažovaná.
Svetová zdravotnícka organizácia

 

Na druhej strane máme skupinu mužov, ktorí sa cítia dotknutí touto diskusiou. Po internete koluje hešteg #notallmen (nie všetci muži), ktorým hovoria, že skupina obťažujúcich mužov je v skutočnosti maličká. Pridáme teda údaj Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá uviedla, že jedna z troch žien (v prepočte teda približne 736 miliónov žien) bola fyzicky alebo sexuálne obťažovaná. Tento údaj pochádza z vôbec najväčšieho prieskumu organizácie, v ktorom analyzovala dáta zo 161 krajín sveta, bol zverejnený na Deň žien. Ohromné číslo, že?

Tak nám, prosím, nehovorte, že si za to môžeme samy. Nehovorte nám, aby sme sedeli doma, aby sme nenosili vysoké topánky, aby sme sa báli obliecť si top s výstrihom či sukňu s rozparkom. Neraďte nám, aby sme sa zdržiavali len v skupinkách, lebo to my všetko už vieme. Hovoria nám to odmalička. Radšej povedzte svojmu synovi, že pískať na kohokoľvek je neslušné.

Že pokrikovanie v štýle „wau tie nohy, ktovie, kde sa začínajú!“ nie je kompliment, práve naopak, je to desivé a behá nám z toho mráz po chrbte. Naučte ho, že to, že je žena večer sama na ulici, neznamená, že na ňu môže siahnuť. My sa nehneváme, rozumieme, že ako nás učili báť sa, tak mužov učili, že to nie je problém. Ale už stačilo. A vy baby si dovtedy dávajte pozor a nezabudnite, napíšte, keď budete doma.

VIAC V MÁJOVEJ EVE, KTORÁ MIERI NA STÁNKY.

 

autor:  Radoslava Morongová