Pomóc! "Ghostovala" ma VLASTNÁ kamoška, čo TERAZ?!

S ghostingom, čiže náhlym prerušením kontaktu bez vysvetlenia od frajera, či potenciálneho frajera sme sa už stretli takmer všetky. Chalan vám jedného dňa prestane dvíhať telefón, odpovedať na esemesky, emaily, vymaže si vás zo sociálnych sietí. Skrátka len tak, bez vysvetlenia vám zmizne zo života. Lenže, čo ak vám rovnaký psí kúsok vyvedie kamarátka? Teda človek, ktorý by vás mal v podobných šlamastikách ratovať, nie odkopnúť rovnako ako nejaký bezvýznamný frajer z internetovej zoznamky.

Marketingová špecialistka Ela (46) to zažila dokonca dva krát. „Prvý raz ešte na gymnáziu. Išla som s troma najlepšími kamarátkami na chatu a ony sa so mnou zo dňa na deň prestali rozprávať. Všetky tri. Bolo to hrozné. Jednak je človek v tomto veku citlivý a tínedžerov takéto veci bolia viac ako dospelých. Jednak som nechápala, čo sa stalo. Situácia bola natoľko zlá, že pre mňa musela prísť mama jednej z tých kamarátok a odviesť ma domov. Druhý raz to bolo už v dospelosti. Pred šiestimi rokmi so mnou prestala komunikovať spolupracovníčka, ktorú som vnímala aj ako blízku priateľku. Nebolo to síce zo dňa na deň, z tónu v telefóne som vycítila, že sa niečo deje. Ale keď kontakt napokon nadobro prerušila, bola som z toho rovnako zrútená.“

Podobný zážitok má aj novinárka a naša kolegyňa Nina. „Na vysokej škole som mala super kamarátku. Keď som sa rozhodla ísť na leto do USA v rámci programu Work and Travel, naplánovali sme si rozlúčkové posedenie v našom obľúbenom podniku. Ona sa však neukázala. Najprv som si myslela, že iba mešká, ale keď sa meškanie postupne naťahovalo na pol hodinu, hodinu, začala som jej esemeskovať, volať, nechala som jej niekoľko odkazov v hlasovke. Po hodine som sa pod váhou ľútostivých pohľadov čašníčky radšej zbalila a odišla – isto si myslela, že márne čakám na frajera, nie na kamošku. Počas nasledujúcich dní som skúšala kamarátku ďalej kontaktovať. Mala som obavy, či sa jej niečo nestalo. Naďalej však nedvíhala telefón, ani neodpovedala na emaily. Do USA som odišla s tým, že som prišla o najlepšiu kamošku a ani neviem prečo.“  

Klinická psychologička PhDr. Lenka Demková z ambulancie klinickej psychológie Psycho clinic v Košiciach potvrdzuje, že ghosting v priateľstve môže naozaj bolieť viac ako ghosting od muža. „V spoločnosti je často romantická láska vykresľovaná ako neistá, plná vzostupov a pádov. Ľudia sú na toto riziko emocionálne pripravenejší, pretože od detstva počúvajú príbehy o rozchodoch a sklamaniach v láske. Priateľstvo je na druhej strane vnímané ako stabilnejšie, trvalejšie a menej náchylné na náhle ukončenie. Keď priateľstvo skončí ghostingom, môže to byť neočakávané a tým viac zraňujúce. Vzťahy s kamarátkami často fungujú ako emocionálna opora, a keď táto opora náhle zmizne, môže to vytvoriť pocit prázdnoty,” upozorňuje klinická psychologička.

Pracovníčka klientskeho servisu Tina (31): „Na ghosting bývalej najlepšej kamarátky zo strednej školy som sa cieľavedome pripravovala. Prišlo mi to ako elegantnejšie a ohľaduplnejšie riešenie. Chcela som ju ušetriť nepríjemnej konfrontácie. Vedome mi totiž nikdy nič zlé neurobila. Naše priateľstvo mi jednoducho prestalo vyhovovať. Mám na to svoje dôvody, no napriek tomu som nemala pocit, že mám právo na to, aby som jej jedného dňa nabrýzgala, že je taká a taká a už sa s ňou nechcem kamarátiť,“ vysvetľuje Tina a pokračuje...

 „Kamarátka sa po svadbe a narodení dieťaťa veľmi zmenila a nie k lepšiemu. Začala byť seba-stredná, hovorila len o sebe a vždy len v superlatívoch – aká je skvelá matka, ako im to klape v manželstve. Občas sa ma v rámci monológu o vlastnej dokonalosti opýtala aj na to, ako sa mám, a čo sa práve odohráva v mojom živote, ale prv ako som sa stihla nadýchnuť, aby som jej odpovedala, prestala ma počúvať a už zase hovorila iba o sebe. Začala som jej teda vyhýbať, a keď sa kamarátka ozvala mne, vyhovorila som sa nedostatok času. Časom sa dovtípila.“ Na otázku, či nemá výčitky svedomia, že sa jej ohrdnutá kamarátka môže trápiť, Tina odpovedá: „V rámci jej egocentrizmu je na mňa asi skôr napálená. Ale aj keby sa trápila, pomohla by jej pravda? Čo by sa vyriešilo, keby som jej povedala, že sa z nej stala arogantná hus?“

Podľa PhDr. Lenky Demkovej by sa tým naopak vyriešilo veľa. „Ghosting síce môže byť vnímaný ako spôsob, ako sa vyhnúť emocionálne náročnej situácii, no jeho dopad na druhú osobu býva často opačný, než ghoster zamýšľal. Z psychologického pohľadu ide skôr o únik.  Je prirodzené cítiť diskomfort pri úprimnej konverzácii o ukončení priateľstva, najmä ak druhá osoba neurobila nič zlé, ale úprimný a empatický rozhovor je lepší spôsob, ako preukázať rešpekt voči druhej osobe a voči vzťahu, ktorý sme spolu mali. Čestná komunikácia, i keď ťažká, zvyčajne prináša pocit uzatvorenia.”

Ak sa stanete obeťou ghostingu, skúste hľadať spôsob, ako sa s tým vyrovnať. Či to bude prostredníctvom terapie, alebo to dôkladne preberiete v kruhu priateliek, ktoré pri vás stále stoja, to už necháme na vás. Nuž, a ak ste v pokušení niekoho ghostovať, skúste si vziať k srdcu konštatovanie našej kolegyne Niny: „Vo vzťahu s mužom funguje príťažlivosť a sexuálna chémia a množstvo ďalších dôvodov, prečo to dvom ľuďom nevyjde. Ale v priateľstve je len platonická náklonnosť dvoch duší. A ak niekto odmietne tvoju dušu, bolí to oveľa viac.“

Článok si v plnom znení môžete prečítať v nabližšom vydaní časopisu Emma.