Neviem, či sa to stane každej, ale stalo sa to aj mne, že som pred tridsiatkou začala prehodnocovať niektoré svoje životné postoje. Mala by som byť viac pozitívna. Lebo je to také pekné, je to aj trendy a aj keď si otvoríte Instagram, celý svet vlastne len cestuje, kávičkuje, usmieva sa a zdieľa motivačné citáty...

Možno je to cesta. Všeličo som začala čítať a všelikoho počúvať. Dozvedela som sa, že sa treba naučiť milovať každého, všetky problémy brať ako dar a netreba podliehať emóciám. A to najdôležitejšie!

Pritiahneš si do života presne to, čo je v tvojom vnútri. A nikto si predsa nechce do života pritiahnuť nič negatívne. Niektoré motivačné knihy dokonca učia ako hovoriť, lebo každé slovo má svoju silu.

Napríklad kamoška nemá už vyše roka prácu. Ale nevadí jej to, lebo čo k tebe má prísť, príde. A má aj dlhy. Ale tiež nevadí, lebo za ne si to šťastie aj tak nekúpiš. A robiť predsa to, čo nie je tvoje poslanie, je sprenevera duše.

Ďalšia má muža, ktorý je fajn chlap, len občas zahne. Ale stále sú spolu, lebo vždy má na to dobrý dôvod a ona ho pochopí. Lebo odpúšťať sa má a koniec koncov, všetci muži sú rovnakí.

Ale obe vždy hovoria o tom, že sa majú strašne dobre a sú strašne šťastné. A potom som tu ja, ktorej sa dvihne tlak pri politických diskusiách, mám tendenciu vychovávať ľudí, ktorí arogantne zaparkujú cez dva boxy a celý deň mi dokáže pokaziť to, keď je na mňa niekto neprávom protivný.

Tak som začala v hlave postupne hodnotiť momenty a reakcie, kde som mohla byť viac pozitívna. V podstate môj pokus o pozitívnejšie ja zo mňa spravil moju najnegatívnejšiu verziu vôbec.

Lebo nech som robila, čokoľvek, ak ma niekto naštval, tak ma proste naštval, nedokázala som mu za to vo svojom vnútri poďakovať a takých momentov bolo viac ako dosť. Vo svete, kde je všetko „good vibes only´“, to nie je dobrá predispozícia.

O pár dní som cestovala vlakom. Meškal 90 minút. Vonku 35 stupňov, vnútri asi 40, lebo nešla klíma. V kupé sme sedeli tri ženy. Po polhodinke prišiel sprievodca skontrolovať lístky.

Pani pri okne začala jačať, že sa tam nedá žiť, že neplatí za to, aby takto trpela, že v tejto krajine nič nefunguje... Pani pri dverách, hoci bola spotená a červená, s blaženým úsmevom prehodila, že to nič.

Lebo v zime budeme všetci túžiť po teple, tak si ho máme teraz užiť. Tá tretia položila knihu, veľmi kultivovane povedala sprievodcovi, že je v kupé veľmi nepríjemne a poprosila ho, že ak nedokážu klímu pre problémy spustiť, nech odomkne zámok na okne a otvorí ho.

A on ho otvoril, a hoci to nebolo ideálne, mohli sme tam existovať ďalej. Ja som sa v tom momente rozhodla, že v živote chcem byť presne touto pani. Že je proste fajn byť niekde uprostred. Že ďakovať vo svojom vnútri za to, že môžem vypotiť toxíny z tela cestou vo vlaku, je rovnaká blbosť ako prepojiť nefunkčnú klímu s koncom sveta.

Byť príliš pozitívny alebo príliš negatívny má k sebe oveľa bližšie ako sa zdá a oboje nás odklonia od reality natoľko, že neriešime, čo by sme mali. Áno, je veľmi potrebné zameriavať sa pri problémoch to pozitívne. Na to, že sa z nich dá dostať a že to nebude zlé navždy.

Ale najskôr si treba úplne realisticky uvedomiť, že sme sa v nich ocitli a najmä prečo. Lebo v živote sa správnu cestu nepodarilo nájsť nikomu, kto nemal odvahu priznať si, že je stratený.

Zhrnutie. Buďme realistky. A „good vibes only“ nech je naďalej len fajn hešteg. Ten skutočný život je predsa len o čosi komplikovanejší ako ten na instagramových fotkách.

Život nie je Instagram! Ľudstvo podľahlo sociálnym sieťam a motivačným citátom: PREBUĎTE SA!

Plus TV

Čo si obliecť na vianočný večierok či silvestrovskú párty? Štýlové tipy od Zalanda!

Januárová EVA nabitá skvelým čítaním: Obálku zdobí dokonalí Irina

Drahé kamene pre vaše znamenie: Býk by mal nosiť smaragd, Vodnár sa nezaobíde bez...

Výber pre vás