Lesk a bieda Las Vegas: Mesto hriechu oslavuje a sľubuje, že sa polepší. A možno aj nie!

A hviezd bez Vegas. Okrem Elvisa Presleyho a Franka Sinatru sa do jeho histórie zapísali aj mafiáni ako Meyer Lansky a Benjamin „Bugsy“ Siegel, ktorí stáli za vznikom slávnych kasín. Pozornosť si však zaslúžia aj dvaja dnes už zabudnutí ľudia: bývalý nevadský zákonodarca Phil Tobin a podnikateľ Tommy Hull. Prvý z nich vyslovil zásadnú myšlienku, a to že zatvorenie kasín je pre štát nežiaduce, aj vďaka čomu dnes štát Nevada dostáva do svojej pokladnice viac ako štyridsať percent zisku z kasín v Las Vegas. Značnú časť z nich potom investuje do vzdelávania. No pozrime sa! A Tommy Hull? Ten postavil vôbec prvý motel a kasíno na slávnom Stripe. Na zábavu hostí najímal spevákov, komikov, striptérky a tanečnice. Netrvalo dlho a jeho príklad nasledovali ďalší, čím sa otvorila cesta pre prílev zabávačov, spevákov, hercov a komikov z celých Spojených štátov, ktorí zaplavovali Vegas. Ten pravý rozmach Stripu nastal koncom 40. a začiatkom 50. rokov. Medzi mnohými hotelmi s kasínami, ktoré vznikli, bolo aj miesto s názvom The Sands, kde Frank Sinatra odštartoval svoju kariéru.

Navždy sa stal stelesnením lesku, ale aj biedy života umelca vo Vegas. Slávny swingový spevák odohral v meste viac ako sto koncertov ročne a jeho večierky po vystúpeniach sa často zmenili na šialené pitky a hazardné orgie. Sinatra mal šťastie v nešťastí, že ho pred veľkými dlhmi zachránili bohatí mecenáši. Zaplatili jeho dlhy, aby mohli stráviť večer s hviezdou. V roku 1994 Sinatra odohral svoj posledný koncert v hoteli MGM. Kedysi charizmatický umelec však bol karikatúrou samého seba, ktorá premenila kedysi úchvatné koncerty na patetický cirkus. Starnúca hviezda si počas spevu nedokázala spomenúť na slová a mala problémy s hlasom. Bol to smutný koniec, ale to sa vo Vegas stáva často.

V hudobnom svete bolo toto mesto známe ako „labutia pieseň“ umelcov. Svoje o tom vie napríklad aj Cher, Ella Fitzgerald alebo Elvis Presley, ktorý v rokoch 1969 až 1976 v hoteli International odohral vyše 600 vypredaných vystúpení, a to často aj dve za jednu noc. Do takéhoto úmorného  úväzku ho dotlačil manažér Colonel Parker. Koncertovanie vo Vegas si vyžiadalo svoju daň na spevákovom fyzickom i mentálnom zdraví. V priebehu niekoľkých rokov stratil inšpiráciu a kreativitu, bral veľa rôznych liekov, priberal a postupne sa stal v očiach verejnosti paródiou seba samého. Nastali desaťročia, keď bolo Vegas považované za domov dôchodcov pre starnúcich umelcov. Zlom prišiel v roku 2003, keď kanadská speváčka Céline Dion podpísala zmluvu na koncertovanie s rezortom Caesars Palace.

Mnohí si mysleli, že pôjde o jej posledný pokus pred odchodom do speváckeho dôchodku, no mýlili sa. V rámci svojej šou A New Day predstavila viacero inovácií, jej vystúpenia spájali spev, divadlo, performancie a moderné technológie, vďaka čomu sa považuje za akúsi priekopníčku novodobej šou vo Vegas, kde sa stala rekordmankou. Za šestnásť rokov v ňom odohrala vyše 1 100 predstavení asi pred piatimi miliónmi divákov a zarobila stovky miliónov dolárov. Tento úspech sa snažila napodobniť Britney Spears, Jennifer Lopez, Bruno Mars ale aj Cardi B či Lady Gaga. Okrem aktuálnych hviezd však vo Vegas neváhajú koncertovať ani legendárni hudobníci s veľkou fanúšikovskou základňou a obrovskými svetovými hitmi ako Adele, Sting či Elton John. O vegaskej stálici mágovi Davidovi Copperflieldovi a fenoméne Cirque du Soleil nehovoriac.

Nočný život treba osvetliť, a kto Las Vegas navštívil, veľmi dobre vie, že tam neexistuje jediný tmavý kút. Už pri pohľade z lietadla krúžiaceho nad MacCarranovým letiskom je to ako psychedelická svetelná smršť. Je zvykom, že kasína ani na minútu nezhasínajú vonkajšie svetlá, takže nie div, že najjasnejším miestom na planéte pri pohľade z vesmíru je práve Vegas. Teda kým my v Európe vyhlasujeme vojnu spaľovacím motorom, slamkám a malým pohotovostným igelitkám pri pokladniciach v potravinách, mesto vybudované uprostred nevadskej púšte si veselo šafári s energiami aj uhlíkovou stopou. Dá sa v tomto kontexte vôbec hovoriť o ekologickom zmýšľaní? Nie vždy to tak bolo, ale posledné roky dokazujú, že aj vo Vegas sa obracia karta. Otázne je, do akej miery je brzda zatiahnutá zhubným ekologickým dosahom efektívna v dennej vegaskej realite. V každom prípade sa Las Vegas aspoň snaží zmeniť svoj obraz o ekologickom marazme a na zlepšenie svojho vplyvu na životné prostredie mesto už roky pravidelne investuje do inovácií a efektívneho využívania zdrojov ťažké milióny dolárov. Cieľom je okrem iného stať sa vzorom udržateľnosti aj pre ďalšie mestá vybudované v púštnych oblastiach, kde je nedostatok vody a priamoúmerne vysoká spotreba energie. Gro snahy je prechod na obnoviteľnú energiu.

Prvým krokom bolo zavádzanie ekologického pouličného osvetlenia. Veľa ulíc osvetľujú chodci svojou kinetickou energiou, ktorá pomáha po­uličným lampám svietiť a nezhasnúť – ako je v Las Vegas neslávne známym zvykom. V spolupráci so štátom Nevada mesto investuje milióny dolárov do solárnych elektrární na to, aby sa mu do roku 2030 podarilo dosiahnuť polovicu spotreby z obnoviteľných zdrojov. A tak sa solárne panely inštalujú nielen na strechy budov, ale aj v širšom okolí mesta, aby sa maximalizovalo využitie slnečného svetla, ktoré je v púšti zastúpené viac než dostatočne. Rovnako vážne sa posledné roky pristupuje k šetreniu vodou, ktorá znamená v púšti viac ako zlato, a keďže Las Vegas je preslávené megalomanskými fontánami a vodnými atrakciami, neplytvať vodou je skutočne výzva. Rezorty aj najvychýrenejšie hotely už roky postupne zavádzajú recyklačné systémy na vodu, ktoré im umožňujú opakovane použiť spracovanú vodu, čím sa dosahujú veľké úspory. Mesto zároveň popri tom všetkom čelí náročnej úlohe redukovať emisie z dopravy, ktoré mu dvíha mohutný turizmus a rozmaznaní turisti ešte stále uprednostňujúci výlet svojím autom. Aktuálne má teda Las Vegas naplánované veľké investície do verejnej dopravy a rozšírenie infraštruktúry na nabíjanie elektromobilov, aby svoj lesk a megalomanstvo obhájilo aj v časoch ťažkej ekologickej krízy a naďalej mohlo ponúkať všetko to, o čom bola reč, ibaže trochu zelenšie.