Je šťastie odchýlka od normálnosti? TOTO si myslí veda a psychológovia

Šťastie si prajeme k narodeninám, želáme si, aby boli šťastní naši najbližší, naše deti, my. Ak sa spýtate kohokoľvek vo svojom okolí, čo je jeho životným cieľom, výsledkom všetkého úsilia, odpoveď je byť šťastný. A pritom definícia šťastia je aj nie je priama a rovnaká u každého z nás. Je však našou absolútnou prirodzenosťou a v súčasnom svete je šťastie väčšinou nesprávne chápané slovo. Samo osebe sa nedá merať, zato sa dobre porovnáva s inými merateľnejšími hodnotami – s peniazmi, prácou, úspechom a materiálnym bohatstvom. Keď sa však pokúšame merať šťastie podľa týchto hodnôt, zisťujeme, že sa nezhodujú a v konečnom dôsledku to nie je to, o čo sa usilujeme… Prečo? Lebo aj v tomto prípade sú kvantita a kvalita dva odlišné parametre.

Ak hovoríme o zlepšení v nejakej činnosti, ktorá zahŕňa naše fyzické telo, potom ho môžeme kvantifikovať. O duši to však neplatí. Ak sa ponoríme hlbšie do ľudskej psychiky, aby sme to lepšie pochopili, v našej duši alebo atóme života sú rôzne časti, ktoré prežívajú rôzne pocity, a všetky sú zmiešané so šťastím. Spokojnosť, úspech, spolupatričnosť, radosť, vzrušenie, úspech, ale aj hojnosť. Všetky tieto pocity sú spojené so šťastím, ale netvoria dokonalé šťastie, skôr je to slučka, ktorá sa uzatvára a škrtí, lebo nikdy nie je dostatočne pevná a voľná zároveň.

Hromada vecí rovná sa hromada šťastia?

Podľa psychologičky Dany Polákovej je otázka o ľudskom šťastí rovnako zamotaná ako základná polemika o vajci a sliepke. Definíciu šťastia si podľa nej človek formuje až na základe poznania opaku, teda pocitu nešťastia. „Šťastie súvisí s tým, ako sa cítime, ale je to viac než len chvíľková nálada. Sme emocionálne bytosti a denne prežívame širokú škálu pocitov. Negatívne emócie ako napríklad strach a hnev... Tie nám pomáhajú uniknúť pred nebezpečenstvom alebo sa brániť. A pozitívne emócie, ako napríklad radosť a nádej, nám zase pomáhajú nadviazať kontakt s druhými a budovať našu schopnosť vyrovnať sa s tým, keď sa niečo nepodarí. Snaha žiť šťastný život neznamená popierať negatívne emócie alebo predstierať, že sa neustále cítime radostne. Všetci sa stretávame s nepriazňou osudu a je úplne prirodzené, že v dôsledku toho pociťujeme hnev, smútok, frustráciu a iné negatívne emócie. Naznačovať opak by znamenalo popierať časť ľudského stavu,“ vysvetľuje.

Šťastie teda možno naozaj spočíva v tom, aby sme dokázali čo najlepšie využiť dobré časy, ale sa aj účinne vyrovnať s nevyhnutnými zlými obdobiami, aby sme celkovo prežili čo najlepší život. Alebo, ako povedal biochemik, ktorý sa stal budhistickým mníchom, Matthieu Ricard: „Šťastie je hlboký pocit rozkvetu, nielen príjemný pocit alebo prchavá emócia, ale optimálny stav bytia.“

Je naozaj možné, že šťastie do veľkej miery naozaj pochádza z materiálna a hromadenia hmotných statkov. Výskumami, v ktorých bolo hlavným menovateľom šťastie, sa zaoberali mnohí odborníci naprieč rôznymi spoločensko-vednými spektrami a v rôznych vyspelých krajinách. Viac-menej vždy prišli s touto odpoveďou. Šťastie je prirodzená ľudská túžba, ktorá však neznamená len subjektívny pocit, ktorý nám evokuje, že je nám dobre. Vďaka nemu sme aj zdravší, produktívnejší a milší k svojmu okoliu. Má teda nepopierateľne veľa benefitov pre zdravie jedinca aj jeho vzťahy. Aj nedávno si odborníci na London‘s Global University položili otázku, či má šťastie v ľudskom živote význam. Respondenti na túto otázku reagovali prekvapivo rôznym spôsobom. Niektorí naznačili, že sú oveľa dôležitejšie veci, o ktoré sa treba starať, iní považujú šťastie za životne dôležité a za niečo, čo si v konečnom dôsledku želá každý človek.

Nechajme hovoriť vedcov

Pomerne častou nepravdivou dogmou je, že šťastní ľudia sú nejakým spôsobom náchylnejší na lenivosť alebo neefektívnosť. V skutočnosti výskumy ukazujú, že opak je pravda: šťastie neznamená len dobrý pocit, ale skutočne vedie k širokému spektru výhod pre našu výkonnosť, zdravie, vzťahy a ďalšie. Napríklad ekonómovia z University of Warwick ukázali rôznym skupinám ľudí buď pozitívny, alebo neutrálny filmový klip a potom ich požiadali, aby vykonávali štandardné úlohy na pracovisku v platených podmienkach. Ľudia, ktorí sa na základe pozretého cítili šťastní, boli o 11 percent produktívnejší ako ich „súperi“.

Len dodajme, že obe testované vzorky mali rovnaký vek, IQ a zhodovali sa aj v ďalších vstupných demografických faktoroch. Podobne výskumníci z Wharton School zistili, že firmy so šťastnými zamestnancami dosahujú z roka na rok lepšie výsledky a rovnako uviedli, že ľudia, ktorí sú šťastní v mladosti, neskôr v živote zarábajú viac ako ich rovesníci. To potvrdzuje dokázaný fakt, že školy, ktoré sa zameriavajú na sociálnu a emocionálnu pohodu svojich študentov, majú lepšie študijné výsledky a bezproblémovejšie správanie vrátane nižšieho výskytu šikany.

Na poli zdravotníctva sa zase zistilo, že lekári, ktorí sú šťastní, stanovujú rýchlejšie a presnejšie diagnózy, a to aj vtedy, keď sa im šťastie podarilo navodiť len malým sladkým darčekom. (Len aby sa to u nás nevnímalo ako úplatok!) Šťastie sa spája aj s lepším rozhodovaním a lepšou tvorivosťou. Výskum teda ukazuje, že namiesto toho, aby bol úspech kľúčom ku šťastiu, môže byť šťastie v skutočnosti kľúčom k úspechu.

A ešte trochu štatistiky

Šťastie nám pritom nepomáha len lepšie fungovať: prináša aj značné výhody pre celú spoločnosť. Napríklad na základe preskúmania viac ako 160 štúdií sa prišlo na to, že šťastnejší ľudia majú celkovo lepšie zdravie a žijú dlhšie ako ich menej šťastní rovesníci. Majú približne o polovicu nižšiu pravdepodobnosť, že  prechladnú a o 50 percent nižšie riziko, že ich postihne napríklad infarkt alebo cievna mozgová príhoda. Šťastnejší ľudia sa zriedkavejšie dopúšťajú rizikového správania – napríklad častejšie používajú bezpečnostné pásy a menej často sa stávajú účastníkmi dopravných nehôd. Šťastnejší ľudia sú dokonca finančne zodpovednejší, majú tendenciu viac šetriť a lepšie kontrolovať svoje výdavky. Čo je však možno najdôležitejšie, šťastnejší ľudia sú náchylnejší pozitívne prispievať k rozvoju spoločnosti, komunity, rodiny a zveľaďujú svoje vzťahy. Osobné, ale aj profesionálne. Viac im záleží na osude iných, častejšie chodia voliť, vykonávajú dobrovoľnícku činnosť a zúčastňujú sa verejných aktivít. Takisto viac rešpektujú zákon a poriadok a viac pomáhajú.

Existujú dokonca dôkazy, že šťastie je nákazlivé, takže šťastnejší ľudia pomáhajú aj ostatným vo svojom okolí, aby boli šťastnejší. Rozsiahla štúdia v časopise British Medical Journal sledovala ľudí počas 20 rokov a zistila, že ich šťastie ovplyvňuje ostatných v ich sieti na „dve až tri podania rúk“. Inými slovami, to, ako sme šťastní, má merateľný vplyv na náladu aj našich priateľov a aj priateľov našich priateľov. Pokiaľ však ide o šťastie celej spoločnosti, smutná pravda je, že v posledných desaťročiach sme sa stali podstatne bohatšími, ale nie šťastnejšími. Pozitívne prínosy vyšších príjmov oslabila rastúca nerovnosť a klesajúca úroveň dôvery a sociálnej súdržnosti. Dospeli sme tiež do bodu, keď je duševné zdravie jedným z našich najväčších sociálnych problémov – spôsobuje viac utrpenia v našej spoločnosti ako nezamestnanosť alebo chudoba. Preto čoraz viac politikov a vedúcich predstaviteľov v súčasnosti požaduje, aby sa meranie pokroku zakladalo na ľudskom blahobyte a šťastí, nielen na hospodárskych faktoroch, ako je rast HDP. V Spojenom kráľovstve napríklad vláda zaviedla program na meranie národného blahobytu a vplyvné osobnosti vyzývajú, aby sa blahobyt stal celkovým meradlom prosperity a hlavným vodidlom pre verejnú politiku. Na šťastí teda záleží, vedecké dôkazy sú presvedčivé.

Snaha o dosiahnutie šťastia nie je nejakou nadýchanou príjemnou záležitosťou alebo luxusom strednej triedy, ide o to, aby sa ľuďom dopomohlo k lepšiemu životu a k vytvoreniu spoločnosti, ktorá je produktívnejšia, zdravšia a súdržnejšia. V podstate sme sa podkutí výskumami a prieskumami vrátili k Aristotelovi, ktorý tvrdil, že šťastie je zmyslom života, cieľom a účelom ľudskej existencie ako takej. Samozrejme, byť šťastný nie je nejaký zázračný všeliek. Šťastní ľudia môžu ochorieť a stratiť svojich blízkych – a nie všetci šťastní ľudia sú výkonní, tvoriví alebo štedrí. Ale za rovnakých podmienok prináša šťastie značné výhody.

Prečo vlastne?

Niekedy je šťastie lož, ktorú si nahovárame, často je to akýsi osobný barter, pri ktorom si hovoríme – keď urobím toto alebo, naopak, neurobím tamto, budem šťastnejšia... Nepolapiteľný pohyblivý cieľ. Šťastie nemá žiadny vplyv na náš každodenný život. Zobudíme sa, ideme do práce, pijeme kávu, večer pivo či víno s kamarátmi, potom sa milujeme s partnerom, občas si urobíme radosť, len tak bez dôvodu alebo za odmenu. Rozprávame sa so svojimi kolegami, píšeme si s priateľmi, používame sociálne siete a občas na nich kontrolujeme, či si niekto nedovolil byť šťastnejší než my. A to aj napriek tomu, že dobre vieme, že ak niečo naozaj neodráža pocit šťastia, sú to fotografie s filtrom a slnkom zaliate statusy na sociálnych sieťach. Pritom šťastie by sa dalo vnímať aj ako chyba v programe, odchýlka od normálu, extrém spomedzi pocitov. A navyše, šťastie nemá hranice. Je prchavejšie než čokoľvek iné, to, čo nás včera urobilo šťastnými, nám už zajtra stačiť nemusí a pozajtra nás to ani nemusí nadchnúť. Šťastia v podstate človek nemá nikdy dosť, či sa nám to páči, alebo nie. Byť šťastný pritom nie je niečo, čo potrebujeme. Môžeme existovať úplne v pohode aj bez šťastia. Tak prečo je to taká dôležitá vec?

Nie je kontraproduktívne stať sa smutným, nahnevaným alebo depresívnym, pretože chcete byť „šťastní“? Jednou z populárnych a zároveň najväčších mylných predstáv alebo skôr preludov o šťastí je, že naň máme nárok. Iste, teoreticky by to tak bolo, keby sme pri narodení podpísali s vesmírom alebo stvoriteľom zmluvu o tom, že ako ľudská bytosť máme nárok na toľko a toľko dní bezprecedentného šťastia počas nášho pobytu na svete. Tak to však nefunguje, teda aspoň mne nikto nič také podpísať nedal, a vám? Takže akékoľvek uzurpovanie si niečoho, čo nám nikto nikdy nesľúbil, je zbytočné. Zostáva nám jediné. Ak chceme byť naozaj šťastní, jednoducho buďme!