Faerské ostrovy: PREČO musíte navštíviť túto NETRADIČNÚ destináciu?

Na letisko na Faerských ostrovoch dorazili v noci. „Bývali sme desať kilometrov od neho, no autobus chodil len do hlavného mesta Tórshavn a pani na informáciách nám povedala, že taxík už nezoženieme. Keď videla naše zúfalé tváre, povedala, aby sme počkali, kým zavrie, a potom nás odvezie. Celú noc som potom premýšľala, čo tu budeme, dokelu, tie dva týždne robiť. Výlet som darovala manželovi ako darček, pravidelne som mu ako milujúca manželka dávala letenky do destinácií, ktoré som chcela navštíviť ja, haha. Hľadala som niečo nové, neprebádané, no zároveň nie príliš ďaleko. Island sme navštívili rok predtým a očaril nás – všade vybuchovali sopky, striekali gejzíry, boli tam obrovské vodopády. Oproti tomu na Faerských ostrovoch ‚skapal‘ pes, ale tá nádherná príroda a božský pokoj, to sa nedá ani slovami opísať. Mala som pocit, že tam čas plynul trikrát pomalšie,“ spomína na nezabudnuteľnú dovolenku vášnivá cestovateľka Tatiana Letašiová. Objavovať svet začala po vysokej škole a odvtedy ju vraj nikto nedokáže zastaviť.

Faerské ostrovy naozaj nepatria medzi top turistické destinácie a ostávajú trochu v tieni neďalekého Islandu. Čo je možno aj dobre, lebo tam zavítajú len skutoční milovníci divokej prírody, ktorí sa neboja nepohodlia, dažďa, vetra a neustálych zmien programu, ktorý musíte prispôsobovať nepredvídateľnému počasiu. Faery, ako ich slangovo ľudia nazývajú, sú autonómnou oblasťou s vlastným parlamentom aj vlajkou, no patria pod Dánske kráľovstvo. Je to skupina ôsmich stoviek malých ostrovov a ostrovčekov sopečného pôvodu, pričom iba 17 z nich je obývaných. Žije tu zhruba 53-tisíc ľudí, najviac na hlavnom ostrove Streymoy, kde sídli aj hlavné mesto. Prvými obyvateľmi ostrovov boli írski mnísi v 7. storočí, neskôr Vikingovia. Letecké spojenie s pevninskou Európou je už pomerne bežné a ak máte šťastie, môžete naraziť aj na akciové letenky. Druhou možnosťou je doplaviť sa na ostrovy trajektom z Dánska, Islandu či Spojeného kráľovstva, no rátajte s tým, že na lodi strávite minimálne celý deň, a to len v prípade, že vám bude počasie priať. To je extrémne premenlivé a ovplyvnené Golfským prúdom. Na jednej strane zimy sú tu mierne a teploty sa pohybujú tesne nad nulou, takže ani prístavy nezamŕzajú, no v lete je priemerná teplota 11 stupňov Celzia, čo nie je pre teplomilných ľudí žiadna výhra. K tomu prirátajte 283 daždivých dní v roku a občas poriadny vetrisko.

Ani to však Tatianu neodradilo. Keďže ubytovanie je na Faerských ostrovoch dosť drahé, prespávali s manželom v kempoch. „Priniesli sme si so sebou stan, spacie vaky, vlastný varič a, samozrejme, aj koťogó na kávu. Na letisku v Edinburghu sme si ešte kúpili cestovné Monopoly, ktoré sme využili počas daždivých dní. Prípadne sme hrali karty, chodili na bowling alebo na plaváreň. A keď sa vyčasilo, šli sme na túru, ľahli si na kopci do trávy a cez okno v oblakoch pozorovali okolité ostrovy a fjordy. Totálny slow traveling.“ Prespávanie v kempingoch si nevie vynachváliť. Boli vraj výborne vybavené jedálňou, obývačkou, práčovňou aj sušičkou. „Najdlhšie sme boli v Tórshavne, je to dobrý východiskový bod pre množstvo výletov. Bývali sme tam dokonca dvakrát a keď sme si nechali jedlo v chladničke, o týždeň sme ho tam aj našli. Nikto nikomu nič nebral. Stretli sme tam napríklad nórskych dôchodcov, ktorí kvôli nám a mladým Poliakom s vodkou zmeškali trajekt domov, lebo si pomýlili dátum,“ smeje sa na veselých príhodách. Aj s miestnymi ľuďmi mala len príjemné skúsenosti. V jednom z kempingov už pre nich majiteľ nemal stanové miesto, lebo nečakane prišiel autobusový zájazd, no keďže nemali kam ísť, ubytoval ich v chatke mimo mesta za cenu stanu a ešte ich tam aj odviezol a ráno priviezol.

Keď už prídete na Faerské ostrovy, bola by škoda ostať len na jednom ostrove a nenavštíviť aj ďalšie. Niektoré sú prepojené podmorskými tunelmi, na iné sa dostanete len loďou. Ideálne je prenajať si auto, spoliehať sa na verejnú dopravu je riziko, ktoré vám ukrojí zbytočne veľa času a flexibility, ktorá je v tejto destinácii kľúčová, ak chcete vidieť a zažiť čo najviac. Každá cesta tunelom je však spoplatnená a vyjde vás na 100 dánskych korún, čo je zhruba 13 eur, tak si vopred premyslite trasu, aby ste nemuseli jazdiť stále hore a dole. Tatiana zavítala aj na ostrov Kalsoy pozrieť si maják Kallur a slávnu sochu tulenej ženy, ku ktorej sa viaže legenda, podľa ktorej tieto ženy raz do roka vychádzajú na breh, vyzlečú sa z tulenej kože, stanú sa na jednu noc ľuďmi a tancujú a zabávajú sa na pláži. „V tej dedine nebolo okrem sochy vôbec nič, ani krčma, ani potraviny, tak sme sedeli na lavičkách pred jedným domom, keď za nami prišiel domáci a ponúkol nám len tak sám od seba kávu. Ľudia sú naozaj veľmi milí a ochotní. Určite sa oplatí navštíviť aj ostrov Mykines. Dá sa naň dostať len loďou a je známy tým, že na ňom v určitých ročných obdobiach sídlia obrovské vtáčie kolónie ‚puffinov‘ (mníšikov). Náš kemp bol vlastne len pole, ale s brutálnym výhľadom na more, toaleta a sprcha asi desať minút pešo od kempu v dedine, no keď večer odišli lode a vyšli sme na kopec, mohli sme tam do rána sedieť a pozorovať tisíce ‚puffinov‘. Bolo to úžasné. Keď sme sa po dvoch týždňoch na ostrovoch vrátili späť do Edinburghu, kde sa práve konal akýsi festival a všade boli davy ľudí, cítila som sa, akoby som po rokoch vyliezla z atómového krytu. Na Faerských ostrovoch som zažila dovolenku, počas ktorej som úplne vypla hlavu a spomalila na minimum,“ vraví Tatiana.

Veľkou milovníčkou severských krajín je aj Daniela Ružovičová. Má rada sneh a zimu, časť štúdia dokonca strávila vo Švédsku a odkedy objavila Škandináviu, najradšej cestuje práve na sever. Bola preto len otázka času, kedy navštívi aj Faerské ostrovy. Prvýkrát na ne vycestovala už v roku 2019 spoločne s priateľom a dvoma kamarátmi. Na ten výlet nikdy nezabudne, keďže práve tam pred ňou jej priateľ pokľakol s prsteňom. „Lákali ma najmä svojou divokou prírodou a tá je naozaj úchvatná. Všetko okolo vás je zelené a vzduch je tam vraj najčistejší na svete. Veľmi sa mi páčilo, že na rozdiel od Islandu či Nórska tam nie sú davy turistov a na mnohých miestach si môžete vychutnať pokoj a ticho úplne sami. Mala som vyhliadnutú túru na jedno málo známe miesto na úplnom konci ostrova, kam v tom čase neviedol ani oficiálny chodník, a veľmi dlho sme sa brodili mokraďami a hľadali cestu, kadiaľ by sme prešli. Po dvoch hodinách sme dorazili do cieľa a tam ma priateľ požiadal o ruku,“ spomína na jeden z najkrajších momentov v živote. Svadbu mali rok nato a hádajte, kam viedla ich svadobná cesta. Opäť na sever až na ďaleký Svalbard. Aj ona si priateľskosť miestnych obyvateľov nevie vynachváliť, aj keď hneď v úvode výletu jej pán, od ktorého si požičiavali auto, spôsobil menší šok. „Zobral nás do svojej garáže, kde práve porcioval veľrybu. Keď otvoril dvere, vyvalila sa na chodník krv a všade po zemi a zo stropu viseli kusy veľrybieho mäsa. Rozprával nám, že pred pár dňami sa konal v zátoke lov, kam chodí celá dedina. Ulovili 40 veľrýb, ktorých mäso teraz musia spracovať a uskladniť. Vďaka tomu majú potom celú zimu dať čo na stôl. Je to tradícia, za ktorú si vyslúžili už veľa kritiky, no pre nich je to najmä spôsob prežitia v tomto odľahlom kúte sveta,“ vysvetľuje Daniela. Kontroverzný lov veľrýb na ostrovoch rozdeľuje verejnosť už dlhé roky. Tradícia, ktorú nazývajú vo faerčine grindadráp, sa koná už po stáročia v rôznych zátokách naprieč celými Faerskými ostrovmi a ročne miestni zabijú stovky veľrýb. Tvrdia, že je to podstatná súčasť ich kultúry a histórie, zatiaľ čo bojovníci za práva zvierat to odsudzujú ako zbytočné a kruté.

Daniela s partiou sa ubytovala neďaleko letiska v dedinke Sandavágur v malebnom drevenom škandinávskom domčeku s kuchyňou, kde si prevažne varili sami, takže ušetrili náklady na stravu. „V obchodoch nájdete všetko od ovocia a zeleniny až po množstvo sušených a nakladaných rýb a veľa jahňacieho mäsa. Faerská kuchyňa je ovplyvnená britskou a typický fast food tvorí fish and chips. V malej kaviarni na ostrove Mykines mali pod sklenou pokrývkou chlebík s kúskami mäsa. Majiteľka nás presvedčila, že je to miestna špecialita – fermentované jahňacie mäso – a mali by sme ho ochutnať. Keď nadvihla pokrievku a zacítili sme kvasenú vôňu, bolo už neskoro. Dva kúsky sme si slušne kúpili, ale zjesť sme ich nezvládli,“ opisuje miestnu pochúťku, ktorá až taká chutná pre našincov nebola. Každému, kto sa chystá ostrovy navštíviť, radí pribaliť si nepremokavé oblečenie a pršiplášť, faerský vietor je však podľa nej ešte horší ako dážď a môže vás poriadne potrápiť. „Pre milovníkov tepla a leta to nie je práve najvhodnejšia destinácia, no my sme mali na počasie veľké šťastie a za celý týždeň pršalo len dvakrát, čo vôbec nie je bežné. A ak by som mala vybrať len pár miest, kam sa určite oplatí pozrieť, bola by to dedinka Gásadalur, ktorá patrí k najmalebnejším na ostrovoch, a túra k jazeru Sørvágsvatn. To leží priamo nad morom a padá z neho vodopád Bøsdalafossur do rozbúrených vôd Atlantiku. Okrem toho, že na Faerských ostrovoch žije viac oviec ako ľudí, majú tam ešte jednu zvláštnosť. Vrtuľník považujú za prostriedok verejnej dopravy. Dánska vláda dotuje lety helikoptérou, a preto sme sa to rozhodli vyskúšať. Letenky sa dajú objednať sedem dní vopred a kúpiť si môžete iba jednosmerný lístok, preto si treba cestu späť naplánovať inak. Náš 12-minútový let s jedným medzipristátím na ostrovčeku Koltur bol veľmi pekný, panoramatický a trochu hlučný zážitok.“ Na svojom blogu Polar Girl má Daniela kopu ďalších užitočných tipov, ako si užiť Faerské ostrovy čo najviac. Napríklad že voda je tam najlepšia, akú kedy pila, preto si radšej pribaľte fľašu a nekupujte balenú vodu, bola by to škoda. A najmä si naplno vychutnajte ten úžasný pokoj a nedotknutú prírodu v päťdesiatich odtieňoch zelenej, aké už na našej planéte len tak hocikde nenájdete.

Jazero Sørvágsvatn

Túra sa začína na parkovisku pri meste Miðvágur na ostrove Vágar a vyhraďte si na ňu dve až tri hodiny. Vedie popri najväčšom faerskom jazere Sørvágsvatn, ktoré sa cez útes vlieva do Atlantiku, a z niektorých uhlov vyzerá, akoby splývalo s oceánom. Túru zakončte na vyhliadke Trælanípa acestou späť sa zastavte v dedinke Sandavágur.

Dedinka Kirkjubøur

Nájdete ju na ostrove Streymoy asi 20 minút od hlavného mesta a nachádza sa v nej niekoľko historických pamiatok. Okrem typických drevených domčekov s trávnatými strechami ruiny katedrály zo 14. storočia a Kostol svätého Olafa, najstarší na Faerských ostrovoch.

Najvyššia hora Slættaratindur

Na ostrove Eysturoy leží najvyššia hora Faerských ostrovov (882 m.n.m.). Ak budete mať šťastie na dobré počasie, uvidíte z nej všetkých 18 hlavných ostrovov. Výstup nie je náročný a pod horou leží malebná rybárska dedinka Gjógv.