Do diamantov, do umenia či do zlata? Len nie do ponožky!

Začína sa to subjektívnym pocitom, čo je alebo nie je umeleckým dielom, a následne cenou umeleckých predmetov, ktorá je rovnako, ak nie ešte viac subjektívna. Ako teda môžeme vedieť, či je umelecký kus, ktorý sa nám páči dobrá investícia alebo nie? Odpovedá Nina Gažovičová z Aukčného domu SOGA. „Žiaľ, väčšinový názor je vždy pre odborníka sklamaním. Ľudia si často pod pojmom umenie predstavujú niečo pekné, farebné, milé. To však nie je umenie, to je dekorácia. Tak ako v každej oblasti, aj tu pôsobia rešpektovaní odborníci. Ich názor je relevantný, a ten pretrvá. Ak chcem investovať a do umenia vložiť väčšiu sumu, treba sa riadiť ním, nie osobnými preferenciami. Pokiaľ, samozrejme, nemáte v tejto oblasti prehľad a relevantné skúsenosti.“ Teda, ak sa rozhodnete investovať do umenia, riaďte sa absolútne primárnym a základným pravidlom – nekupujte obraz len preto, že sa vám páči. To je cesta do zberateľského pekla.

Nakupujte u serióznych predajcov, na ktorých si viete zohnať referencie od iných zberateľov, teda na etablovaných aukciách a v galériách, ktoré spolupracujú s renomovanými znalcami umenia. Ak by ste chceli trefu aspoň do ako-takej istoty, tu je. „V poslednom čase pociťujeme zvýšený záujem o diela autorov zo skupiny Mikuláša Galandu, ako sú Vladimír Kompánek, Milan Paštéka či Milan Laluha. Náročnejší a poučení zberatelia radi siahnu po diele Stana Filka, Denisy Lehockej či Jany Želibskej. Z mladších autorov je to napríklad tvorba Andreja Dúbravského či Kataríny Janečkovej. Absolútnou istotou je Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda a, samozrejme, Martin Benka,“ dodáva Nina Gažovičová. Za absolútnu slovenskú umeleckú istotu sa aj platí, a nie málo, pripravte si niekoľko (aj desiatok) tisíc eur. No stále existujú aj lacnejšie alternatívy. „Samozrejme, veľa kvalitných diel nie je závratne drahých. Aj za sto či dvesto eur si viete zadovážiť prácu na papieri od rešpektovaného autora. Začať niekde treba a nebála by som sa ani drobných nákupov v týchto cenových reláciách. Už za 500 eur máme napríklad akvarel či grafiku kľúčového predstaviteľa slovenskej moderny, menší olej súčasného umelca. Ak však chceme naozaj investovať, treba si pripraviť väčší rozpočet a hlavne sa ozbrojiť sa trpezlivosťou,“ dopĺňa jedným dychom. Umelecké diela nájdete aj v ponuke rôznych e-shopov a pri súčasnom umení aj v ateliéroch výtvarníkov. Expertka na umenie však upozorňuje, že nie všetko, čo je v tomto prípade na internete, za to stojí. „Tak ako kozmetiku či oblečenie môžete kupovať na rôznych miestach a v rôznej kvalite, aj pri umení by som odporúčala to, čím sa riadim aj pri iných tovaroch – overení predajcovia, známe značky, preverené mená –, čiže galérie či aukčné domy, ktoré fungujú dlhodobo na trhu. Zároveň by som sa vyhla mimoriadne výhodným a teda hneď podozrivým ponukám na internete.“

Istým druhom umenia sú bezpochyby aj šperky. Najmä tie staršie, z konca devätnásteho či začiatku dvadsiateho storočia, sa momentálne tešia veľkej investičnej obľube. Majú hodnotu starožitností a šperku zároveň. Tá pomaly, ale isto rastie. Pre niekoho majú aj hodnotu sentimentálnu, no tú trh nezaujíma. Špeciálnou kategóriou sú v tomto prípade diamantové šperky, ktoré si udržujú stabilnú hodnotu, a to odnepamäti. Asi nie nadarmo sa o nich hovorí, že diamant je najlepší priateľ ženy. Ľudia, ktorí chcú investovať do diamantových šperkov, si podľa štatistík najčastejšie vyberajú prstene. Tu však treba jedným dychom doplniť, že diamantový prsteň alebo vlastne akýkoľvek diamantový šperk bez certifikátu, je oveľa menej cenný než ten s certifikátom. Určite si nepoškodíte, ak budete vyhľadávať investičné diamanty s medzinárodne uznávanými certifikátmi. Medzi najznámejšie patria HRD a GIA, ktorých súčasťou je ochranná známka a číslo certifikátu, podľa ktorého si diamant ľahko overíte. Zohľadňujú výbrus, farbu, čistotu a hmotnosť v karátoch.

Pri menších diamantoch je častejšie overenie inými certifikátmi, a to z dôvodu, že tieto známe certifikáty zvyšujú cenu diamantu. Čo pri drobných diamantoch nemusí byť výhodou. Ak ste sa rozhodli investovať do zlatých šperkov, pamätajte, že 58 percent je minimálny obsah zlata, ktorý by mal zlatý šperk obsahovať, ak ho chcete považovať za investíciu. V bežnej realite sa skôr stretnete s označením 14-karátový, ktorý obsahuje práve spomínaných minimálny obsah zlata. Menej karátové zlato v rámci investície nemá absolútne žiaden význam. No ak siahnete po kúsku z 18-karátového zlata, s puncovým označením 750, urobíte asi najlepšie, lebo až 24-karátové zlato je veľmi mäkké a pri pravidelnom nosení by sa ľahko poškodilo. Preto takéto kúsky na pultoch zlatníctiev vlastne ani nenájdete.

A čo zlaté tehličky? Pre mnohých z nás je stále táto predstava absolútne nezrealizovateľná. Panuje zvláštny mýtus, že do zlata môžu investovať len boháči, to zrejme pochádza ešte z dôb, keď bolo zakázané kupovať a vlastniť investičné zlato. Pozor, tu nejde o šperky zo zlata, ale o čisté, investičné a obchodovateľné zlato, ktoré sa dá kúpiť v rámci investície už od jedného gramu. Babka k babce a o pár rokov by ste mohli mať hototý poklad. Praje však doba tomuto druhu investície? „V posledných rokoch sa stali také neuveriteľné veci, o akých sme predtým len čítali vo fantasy románoch alebo ich videli v sci-fi filmoch. Padali banky, krachovali štáty, epidémia zasiahla celý svet a vojna u susedov je rovnako ďalšou katastrofou, ktorá má širokosiahle následky. Toto všetko zasiahlo aj investície do zlata. Zlato sa však prejavilo ako stabilná, ale aj veľmi zaujímavá investícia, do ktorej je určite vhodné uložiť voľné peňažné prostriedky,“ hovorí Ľudmila Fülöpová z Českej mincovne na Slovensku, ktorá sa zaoberá investičnými príležitosťami.

Čísla podľa nej hovoria jasne, „cena zlata (1oz) na burze v januári 2020 bola na hodnote 1 320 eur, a teraz sa pohybuje na hodnote 1 774 eur. Dokazujú to aj národné banky, ktoré zistili, že mať zlato v trezoroch je zásadná a dôležitá priorita, a preto ho vo veľkom nakupujú. Aj tu platí známa hláška, čo je doma to sa počíta,” dodáva. Rovnako atraktívna zostáva aj vidina investície do zlatých či strieborných mincí a medailí. Tie majú oproti klasickej a známej zlatej tehličke ďalšie poistky na zaujímavé zhodnotenie do budúcnosti. Hodnotu uchováva tak samotný kov, ako aj jeho originálne predvedenie, často v limitovanom množstve pár kusov. Kto však očakáva zisk za týždeň či za mesiac, ten sa asi sklame. Stačí na to jednoduchý sedliacky rozum. Ani maratónec nezabehne dvadsať kilometrov len preto, že si kúpil bežecké topánky, operný spevák nezaspieva áriu zo dňa na deň. Rovnako teda treba budovať aj svoj poklad a investičnú budúcnosť. Tým, že si občas spravíme radosť zlatou mincou či šperkom, nič nepokazíme, stávame sa zároveň investormi. Pri tom všetkom však nezabudnite investovať v prvom rade sami do seba. Lebo to je tá najlepšia investícia, ktorá sa vám vždy vráti.