Linda Horská a.ka. moikoo studio : Mám romantické povolanie
Linda Horská vyštudovala umelecký šperk v Madride ako druhú vysokú školu, počas dvoch ,,materských“. Trvalo jej totiž troška dlhšie, kým našla odvahu živiť sa tým, čo ju naozaj baví. Jej deti vyrastali pri horáku a prvé kúsky moikoo vznikali práve tam. Dnes je to už všetko inak.
Čo pre teba znamená šperk?
Išla som inštinktívne odpovedať niečo v tom zmysle, že šperk je pre mňa amulet, ktorý nosím so sebou, ktorý sa stal mojou súčasťou, ktorý ma spája s nejakou osobou alebo udalosťou, ktorý je odkazom viac pre mňa samú ako pre ostatných a ktorého hodnotu neviem vyčísliť hodnotou zlata, ktoré obsahuje. Ale keď o tom rozmýšľam, je to už moja súčasť aj v inom zmysle. Je to moja vášeň, moje živobytie i dennodenná realita. Príčina nervozity, keď už opäť nestíham, ale aj dôvod, že mi v nedeľu večer nevadí, že zajtra je pondelok.
Väčšina ľudí má o povolaní šperkárky romantické predstavy, ale aká je realita?
Aj ja mám o povolaní šperkárky romantické predstavy. Robím krásne veci, robím ich pre ľudí a oni sa z nich tešia. Ku mne si ľudia prichádzajú robiť radosť. Naše stretnutia sú pokecy pri kávičke, individuálne, vo dvojici, s deťmi, psami… to je jedno, ale tešia sa. Že budú mať nový poklad, že budú zásnuby, svadba, že sa ľúbia, alebo že sa im podarilo vybaviť darček na narodeniny v hodine dvanástej. To je romantika, no nie?
Mám pocit, že zlato našich babičiek je troška iné, v čom je ten rozdiel?
2 generácie príbehov, zážitkov a spomienok.
Prečo sa oplatí investovať do kvalitného šperku?
Neviem, záleží, čo si pod „kvalitným šperkom“ predstavujeme.. Cartiera?
Ak je to niečo, čo sa nám páči, hodí sa to k nám, je to vybrané alebo urobené priamo pre nás, dlho o tom snívame, alebo k tomu dokonca máme nejaký vzťah alebo príbeh, tak áno. Prečo? Lebo to budeme nosiť... Ak je to posledný hit sezóny a o pol roka si naň už nespomenieme, tak asi veľmi nie... Ten jeden prsteň od Cartiera asi nebude mať o 5 rokov výrazne väčšiu hodnotu. Ak je to Cartier, po ktorom si dlho túžila a na ktorý si si konečne našetrila, tak potom sa oplatí. Ja sa viac stretávam s ľudmi, pre ktorých je to skôr prsteň po babičke, ktorý spolu upravíme tak, aby sa opäť dobre a rád nosil. Aby im naďalej rozprával jej príbeh.
Ako to prebieha, ak ti niekto prinesie zlaté šperky? Vytvárate nové príbehy, alebo je to skôr o ,,modernom“ dizajne.
Je to aj-aj-aj. Robíme nové šperky, a z tých starých využívame „len“ ich materiálnu hodnotu. Aj to je fajn, nechávajme si veci, ku ktorým máme vzťah. Tie ostatné dajme do obehu, pretvorme, posuňme niekomu inému… Robíme aj nové šperky – najčastejšie obrúčky – ktoré majú kompletne nový dizajn, ale aj zlato, ktoré v sebe nesie príbehy vašich predkov a možno ich ešte raz odovzdáte ďalej svojim potomkom. Čarovné, nie? A robíme aj veci, kde sa snažíme preniesť do nového šperku pointu toho starého. Môžme zachovať jeho charakteristický vizuálny prvok, alebo jeho koncept. Pečatný prsteň môže zostať pečatným prsteňom so sviežejším dizajnom. Darček na birmovku s vaším menom, môže teraz ako spomienka radšej niesť meno toho, kto vám ho daroval. V skratke ide o zachovanie nejakého spojenia, medzi starým a novým šperkom, medzi vami a osobou, ktorá šperk pôvodne nosila alebo vám ho darovala.
Čo najabsurdnejšie si ,,pretvárala“ ?
Hmmm… Niekomu sa to možno môže zdať absurdné, ale mne nie. Volám to rozvodové prstene. Jedna etapa života nevyjde a po nej často ostane nepríjemná a bolestná skúsenosť... a nepoužiteľné prstene, s ktorými nikto nevie čo robiť. Držať v šuplíku? Predať? Prečo ich nepretaviť do niečoho nového, do symbolu nového začiatku? Alebo ešte lepšie..do symbolu toho najlepšieho, čo väčšinou zo starého vzťahu vzišlo, šperky pre vaše spoločné deti?
Kedy sa ti tvorí najlepšie?
Najlepšie? Keď som v pohode, v dobrej nálade, nič ma netrápi, nie som unavená a hladná, mám čas a nikto ma neruší… Najefektívnejšie? Keď som hladná, pijem tretiu kávu a viem, že za hodinu musím odísť zaviesť syna na krúžok :)
Aký je tvoj najobľúbenejší materiál a prečo?
Zlato. Som zlatník.
Mňa by veľmi zaujímalo, či keď sa na niekoho pozrieš, tak si ho tak oskenuješ a v duchu si predstavíš, aké šperky by sa mu hodili.
Ani nie, ale určitá profesionálna deformácia tam je: Vždy si všimnem, aké šperky majú ľudia na sebe a niekedy si na základe toho robím v hlave aj takú mini-analýzu :) Takže áno, občas sa stáva, že ti pri rozhovore čumím do uší namiesto do očí :)
Je náročnejšie prerobiť už hotový šperk, ako vyrobiť nový, ak áno tak prečo?
Pri dizajne ani nie, ten si v oboch prípadoch vyžaduje rovnakú pozornosť. Pri samotnej výrobe však väčšinou áno. Pri tvorbe nového šperku bežne začíname už predpripraveným „polotovarom“, tj. zlatý drôtik, plech... Staré zlato musíme najprv vyčistiť, roztaviť a dať mu tvar, ktorý budeme potrebovať, čiže ho spracovať do toho “polotovaru“. Alebo, keď upravujem šperk bez toho, aby som ho celý roztavila, musím najprv vymyslieť ako na to, možno najprv vybrať kameň, aby sme ho zasadili nejak inak, veľa miniatúrnej práce. Ale sú aj jednoduché úpravy, niekedy stačí prispôsobiť veľkosť, pridať novú textúru, upraviť trošku tvar, ubrať „kudrlinku“...väčšinou zjednodušujem :)
Instagram: @moikoo.studio
Autor: Lýdia Ondrušová
