(Rozhovor) Fertility koučka: Cesta za bábätkom môže byť ťažká, preto je dôležité veriť si

Ste prvou fertility koučkou na Slovensku. Aké máte výsledky?
Aktuálne je už na svete 107 detí, a to sú deti, o ktorých mám ja prehľad, teda ich maminy mi poslali fotku bábätka a poďakovanie. Som vďačná a šťastná, že klienti mi dajú aj po rokoch o sebe vedieť, je to skvelý pocit. Fertility koučing je zameraný na ženy a páry, ktoré majú problém otehotnieť. Koučing sám o sebe je tvorivý proces zmeny, ktorý inšpiruje klienta k maximálnemu využitiu jeho potenciálu. V mojom koučovaní ide o prácu so ženami (pármi), ktorí majú problém s plodnosťou. Ich želateľný výsledok je zdravé dieťa. Paradoxne tu platí, že oveľa vyššia hodnota je rovnováha v živote, nadhľad, vnútorná radosť a spokojnosť. Na tom s klientkami pracujem a vo väčšine prípadov sa klientkam narodí zdravé dieťa. Je to efektívne a funguje to. V tomto prípade sú výsledky veľmi dobre merateľné, ale aj zhmotnené v podobe krásnych detičiek.
Akú úlohu zohráva pri ceste za vytúženým dieťatkom psychika?
Plodnosť je veľmi komplexná záležitosť, kde do hry vstupujú mnohé faktory, či už je reč o reprodukčnom systéme, endokrinológii, genetike, imunológii, hematológii – a psychike. V zahraničí už pochopili aj vplyv psychiky na celý proces. U nás sa psychika v tejto téme ešte stále podceňuje, hoci za tie roky praxe vnímam zlepšenie. Páry, ktoré majú problém počať dieťa a založiť si rodinu, často trpia emocionálne aj sociálne. Najčastejšie prežívajú pocity frustrácie, hnevu, beznádeje, sklamania, smútku a sociálnej izolácie. Ak sa o niečo veľa rokov snažíte a výsledok napriek snahe sa nedostaví, veľmi vás to vyčerpá. Dôležité je zmeniť uhol pohľadu na svoju situáciu, mať dostatok životnej energie a veriť sebe, svojmu telu, prípadne procesu, ktorým prechádzate. To je však veľmi ťažké si vôbec uvedomiť a tu je fertility kouč veľmi dobrým sprievodcom.
Nie každej žene je dopriate mať deti. Ako sa môže vyrovnať s bolesťou, že zostane bezdetná?
Samozrejme, nie každý pár sa dopracuje k vytúženému dieťatku. Ďalšia možnosť je dieťa si adoptovať alebo ostať bezdetný. Mám aj klientky, ktoré počas koučovania prišli na to, že matkami nechcú byť a láka ich niečo iné – cestovanie, charitatívna činnosť. Úspech je to, že na to prídu a priznajú si to. Spoločnosť stále ženy tlačí do roly matky, toto je nepríjemný aspekt, ktorý mnohé ženy pomýli. Žena má svoju hodnotu vždy a nemusí byť nutne matkou. V prípade nedobrovoľnej bezdetnosti je dôležité zmieriť sa so situáciou a žiť svoj život s radosťou, naplnením v iných oblastiach, cítiť svoju sebahodnotu.
Keď je reč o hodnote, mnoho žien má pocit, že v istom bode stratili seba samu. Naraz si nevedia rady so životom, majú pocit, že nič významné nedokázali alebo sa cítia menejcenné. Prečo o sebe my ženy toľko pochybujeme?
Áno, my ženy máme tendenciu o sebe pochybovať. Často to súvisí s tým, že „ošetrujeme“ všetkých okolo, len nie seba. Keď len dávame a nič nedostávame, časom sa začneme cítiť nedostatočne. Máme strach z neprijatia, a preto sa často obávame byť autentické a samy sebou. Mnohé z nás ten pocit, že sme sa na ceste svojho života stratili, prežívajú veľmi intenzívne. Pocity menejcennosti sú mnohokrát neoprávnené, ale o to intenzívnejšie. Veľkú úlohu tu zohráva strach, ktorý je nepriateľom akéhokoľvek pokroku. Presvedčenie, že veci, ktoré sa nám dejú, nevieme ovplyvniť, z nás vlastne robí obete. Ak si myslíme, že nič nevieme ovplyvniť a k tomu sa pridá strach z akejkoľvek zmeny, sme v pasci. Stačí, aby sa nazbieralo viac oblastí, v ktorých sa nám nedarí, cítime paniku a naša sebahodnota klesá.