Vždy som si predstavovala, ako asi bude vyzerať moje tehotenstvo. Ako ho budem zvládať, ako sa budem meniť, koľko priberiem, či budem mať nálady, chute… Skrátka, všetko, čo k tehotenským fenoménom patrí. Pred dvoma mesiacmi som porodila svoje druhé dieťa a aj keď mnoho žien tehotenstvo považuje za najkrajšie obdobie v živote, ja do tejto skupiny určite nepatrím. Síce obe prebiehali bez vážnejších komplikácií, no žeby som si ich užívala, to nemôžem povedať. Neviete poriadne spať, zaviazať si šnúrky, bojíte sa, čo môžete a nemôžete jesť, a k tomu všetkému tá otravná únava. Zmeny však neobídu ani naše telo a teda, neobišli ani to moje.
Boy or girl?
Hovorí sa, že každé tehotenstvo je rozdielne a veľa robí aj to, či čakáte chlapčeka alebo dievčatko. Považujem sa za maximálne nepoverčivého človeka a pri špekuláciách typu: Pohlavie dieťatka prezradí tvar bruška, som vždy len prevracala očami. Jedno však z vlastnej skúsenosti dnes viem potvrdiť, a to je to, že tehotenstvo s dievčatkom bolo naozaj iné ako moje nedávne s chlapčekom. Žeby si tie dievčatká z našej krásy naozaj niečo ukradli?
Ach, tá pokožka
Od detstva ma sprevádza atopický ekzém. Raz sa zlepšil, inokedy zhoršil, no to pravé utrpenie si na mňa počkalo do obdobia, ktoré malo byť to najkrajšie. Teda, aspoň tak to hovorili. Okolie aj lekári ma ubezpečovali, že sa ekzém u väčšiny žien zvykne v tehotenstve upokojiť a len u malého percenta zhoršiť. Samozrejme, dobre hádate, skončila som v tej druhej skupine. Krátko po tom, ako mi test ukázal dve čiarky, sa začalo moje utrpenie. Jar je pre mňa vždy najhorším obdobím, keďže alergia na pele sa u mňa prejavuje na koži. Malé fliačiky však v tehotenstve vystriedali obrovské mapy, ktoré pálili, svrbeli a mala som pocit, že sa určite uškriabem na smrť skôr, ako porodím. Preplakané, prebdené noci a koža ako v ohni boli všetko, len nie to, ako som si svoje tehotenstvo predstavovala. Tešila som sa, že prvé mesiace prežijem v lete, budem sa na tých tehotenských klišé fotkách usmievať v pekných letných šatách, no bolo to presne naopak. Bolel ma každý centimeter na tele a leto som doslova pretrpela v nohaviciach a dlhých rukávoch. Mala som pocit, že to vidí každý a kým mnoho žien v tomto období žiari, ja som bola kôpka nešťastia. Mala som červený ešte aj krk, a tak sa moje trápenie maskovalo len ťažko. Každý mi vravel, že to musím len vydržať, ale skôr by som to nazvala pretrpieť.
Postrach menom strie
K záveru tehotenstva sa však niečo zmenilo. Dodnes neviem čo a opäť to pripisujem hormónom. Akoby zázrakom dva týždne pred pôrodom sa moja pokožka začala upokojovať. Paradoxne, záver tehotenstva som spala lepšie ako kedykoľvek predtým, čo mi asi žiadna tehuľka nebude ani veriť. Po pôrode som mala pokožku v stave ako nikdy. Hebkú, lesklú, zdravú. Je až neuveriteľné, čo dokáže psychická pohoda, dojčenie aj hormóny. Zrazu sa všetky moje tehotenské obavy, či bude bábätko v poriadku, ako zvládnem pôrod, vytratili a ja som si moje svoje klbko užívala a konečne sa cítila v úplnej pohode. Po atopickom ekzéme u mňa odvtedy nebolo ani chýru, ani slychu. Keď som otehotnela druhýkrát, očakávala som podobnú kožnú divočinu, no tá neprichádzala. Moje telo žiarilo a dokonca, prvýkrát v živote som mala hebké aj ruky. Konečne som tak mohla upustiť aj od donedávna dennodenného krémovania. Nenatierala som si dokonca ani bruško a napriek geneticky extrémne suchej pokožke ma obe tehotenstvá ušetrili strií. Aj preto si dnes myslím, že strie sú viac o dedičnosti ako o drahých krémoch. Keď raz strie máte v génoch, môžete sa natierať od rána do večera, skrátka ich mať budete. U nás ich nemala ani sestra, ani mama a ani ja. Rovnaký rodinný príbeh si rozprávame aj o korune krásy.
Vlasy à la Beyoncé
Svoje vlasy som nikdy nejako extra neriešila. Nie sú ani extra husté, ani riedke. Nie je ich veľa, ale ani málo. Skrátka sú také obyčajné. Nehrdo priznávam, že starostlivosť o ne u mňa vyzerá len ako šampón, kondicionér a kefa na vlasy. Kaderníka navštívim raz za rok, keď už moje 70-krát polámané končeky kričia od zúfalstva. Aj s nimi však tehotenstvo poriadne zamávalo. Tentoraz k lepšiemu. Prvýkrát od puberty som zažila, že som si ich nemusela umývať každé dva dni. Skrátka, prestali sa mastiť. Po pár mesiacoch mi narástla akoby nová ofina a hoci som chvíľu vyzerala ako Kráľ Slnko, ku koncu tehotenstva som mala hrivu ako Beyoncé na koncertoch. Tento pocit však vyprchal v momente, ako sa u mňa skončilo šestonedelie. Vlasy boli všade a ja som sa z Beyoncé pomaly začala meniť na vojačku Jane. Opadaná koruna krásy zadrhávala vysávač a upchávala odtok. Aj keď som si bola istá, že skončím bez vlasov, našťastie sa „len“ vrátili do toho pôvodného stavu.
Challenge: Staré džínsy
Od detstva som, ako môj otec hovorí, skade ruka, stade noha a v puberte som sa skôr trápila tým, že som veľmi chudá. Od strednej školy som si však držala kilá aj postavu, ktorú som prijala a s ktorou som bola spokojná. Milujem však sladké a vždy som si hovorila, že raz mi to tehotenstvo spočíta. Na moje prekvapenie, tehotenské chute neprišli, jedla som viac, no nevedela sa prejedať a snažila sa vyhľadávať kvalitnejšie potraviny. Do poslednej chvíle som pracovala a síce som pohybu extra veľa nemala, pribrala som len 8 kíl. Bola som presne ten typ tehuľky, ktorá vyzerá, akoby len zjedla futbalku, aj keď ja som sa cítila, akoby to bol medicimbal. Nechápala som, že sa tá natiahnutá koža na bruchu ešte niekedy stiahne a že ešte niekedy uvidím svoje staré známe brušné svaly. Celý život som milovala šport a v detstve súťažne tancovala, no toto som vnímala ako ich konečnú. Keď som po dcérke prišla z pôrodnice, takmer hneď som vhupla do starých džínsov. Po ani nie mesiaci som bola dokonca chudšia ako pred tehotenstvom. Momentálne som dva mesiace po pôrode a sama vidím, že sa moje telo spamätáva oveľa dlhšie ako po tom prvom. Pribrala som viac, zhruba 10 kíl a mala aj o dosť väčšie bruško. Kilá síce išli dole celkom rýchlo, no stále na sebe vidím brušnú „faldičku“ a aj tie stehná nie sú to, čo bývali. My ženy sa skrátka neustále sledujeme a rozmýšľame, čo vylepšiť. Po dvoch oddojčených deťoch zo mňa Pamela zrejme už nebude, no vždy keď sa pozriem na moje dva malé zázraky, najviac svoje telo milujem. Ďakujem mu za to, čo dokázalo a neveriacky krútim hlavou nad tým, aká neuveriteľná je príroda. FOTO MILLY NÁJDETE TU!