Evelyn, žijete s nálepkou komička, akosi automaticky sa očakáva, že budete veselá a trúsiť vtipy na počkanie… Úprimne, nie je to otrava?
Nie je to otrava, už to tak mám nastavené. Som prirodzene vtipný človek, ale nepotrebujem tým každého ohurovať. A už to odomňa ľudia ani nečakajú. Niekedy dostanú vážnu Evu a niekedy tú vtipnú. A niekedy to závisí aj od toho, aký mame vzťah.
A čo ak vám nie je do smiechu?
Tak sa nesmejem. Vtedy plačem alebo som vážna. Alebo robím čokoľvek, čo cítim a považujem na správne a prirodzené. Nezvyknem sa už ani hrať na spokojnú. Nosím svoje emócie tak, že ich všetci vidia. Som taký typ človeka, ťažko zahrám, že mi je dobre, keď mi dobre nie je. Je to sloboda, byť autentická.
To čo vravíte možno len potvrdzuje fakt, že komici sú v súkromí vraj tí najvážnejší ľudia.
Nemyslím si, že sú najvážnejší. myslím si len to, že keď v práci ľudí bavíte, v súkromí si dávate voľno a vyzerá to menej veselo. A pritom to je len „normálne“.
Kde má váš humor hranice? Čo už za vtipné nepovažujete?
V dnešnej dobe je to ťažké povedať ale asi by som povedala, že humor nemá hranice. Skôr si treba byť vedomí, kde a aký typ alebo formu humoru používame. Treba si byť vedomí spoločnosti, nastavenia a času. Jednoducho treba to len dobre vyhodnotiť.
Ako jedna z mála žien si verejne a v médiách dokážete urobiť srandu sama zo seba, asi toho aj veľa znesiete od iných, no kde máte svoje limity? Čo už považujete za cez?
Pravidlo je asi také, že keď sa smejem, je dobre. Keď sa nesmejem, mení sa to len a len na urážku a to už je zle. Veľa ľudí za humor skrýva niečo, čím chce zraniť. To nemám rada, ani to nikomu nerobím. A rovnako si neželám, aby sa to dialo mne.
Vašim pôsobiskom je do veľkej miery internet, a to je mimoriadne živá pôda pre hejt. Akokoľvek môže byť človek odolný, príde poznámka, ktorá človeka zraní. Ako sa s tým dá bojovať? Je to vôbec možné?
Myslím si, že keď si pre seba vystaviate dobré mentálne základy, môže vám niekto nimi zatriasť, ale nezbúra ich.