V&nbsp;Hornej Dolnej hráte krčmárku Terezu. Prirástla vám dedina k&nbsp;srdcu ako ostatným hercom?
- Samozrejme, veď tam nakrúcame už ôsmy rok. Je to nádherná dedinka a veľmi som si obľúbila aj jej obyvateľov, ktorí nás tam už roky tolerujú a sú k&nbsp;nám veľmi priateľskí. Poznáme sa už po mene a na pľaci pri hromadných scénach, najmä v krčme, sa vždy porozprávame, čo je nové a vždy chcú vidieť aj fotky detičiek, ako vyrástli. Tým, že s nami väčšina z nich aj nakrúca, tak sme vlastne aj kolegovia a&nbsp;za tie roky sa z&nbsp;nás stali dobrí kamaráti a vždy sa na seba veľmi tešíme.

Vedeli by ste si predstaviť, že by ste výčapnú robili aj v&nbsp;reálnom živote? 
- Pokojne, ja nemám problém so žiadnou prácou. A myslím, že by mi to vzhľadom na 8-ročnú „prax“ aj išlo. Akurát by som sa musela naučiť čapovať, lebo moja hornodolnianska pípa nefunguje a rekvizitár mi pivo do krígľov nalieva z plechovky. Keď sa objavím v nejakom podniku a niekto sa ma spýta, či im nenačapujem, tak navrhnem, že sa poďme radšej odfotiť, aby som si nespravila hanbu za barom.
Seriál je na obrazovke už viac ako 7 rokov. Myslíte si, že ešte stále máte čo divákom ponúknuť?
- Myslím si, že áno. Stále nakrúcame nové diely a nemám pocit, že by sme sa nejako opakovali. Najdôležitejšie však je, aby sme mali dobré scenáre, takže najťažšiu úlohu majú scenáristi, aby prišli zakaždým s nejakou novou vtipnou dejovou linkou. My sa potom na pľaci snažíme pridať každý za svoju postavu ešte niečo navyše. Je to veľmi kreatívna práca a to nás všetkých na tom baví asi najviac.  Sme už zohratí, takže nám to spolu celkom ide a vieme sa dopĺňať a navzájom si poradiť, ktorý nápad je dobrý a ktorý zahodíme.

Minulý rok zomrel váš dlhoročný kolega Štefan Kožka. Ako ste sa s&nbsp;tým vyrovnali?
- Ťažko... Števko nám všetkým veľmi chýba. Bolo to nečakané a veľmi smutné. Často na neho na pľaci spomíname.
Ste mama dvoch synčekov. Nechceli by ste ešte dievčatko?
- Sme nesmierne vďační za to, že nám bolo dopriate mať dvoch krásnych a zdravých synov a myslím, že sme už komplet.
Pandémia opäť udrela plnou silou. Nemáte z&nbsp;tohto celého obdobia strach?
- Mám a  veľký, ale už sme sa s tým naučili žiť a snažíme sa byť zodpovední v tej najväčšej možnej miere. Počas môjho druhého tehotenstva bola druhá vlna, rodila som v respirátore. Kto by to bol kedy povedal, že takéto niečo zažijeme. Veľmi sa bojím najmä o starších a bezbranných. A&nbsp;bojím sa aj o našich úžasných lekárov, aby vládali a vydržali. Klobúk dolu pred nimi.
<h3>ROZHOVOR POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE</h3>

Obaja s manželom ste komici. Sršíte humorom aj doma?
- Neviem, či „sršíme“ je ten pravý výraz, ale, samozrejme, veľa sa smejeme, to nás drží nad vodou. Máme interný humor, na ktorom si fičíme, ale, samozrejme, nie 24 hodín denne. Sme úplne normálni ľudia, manželia a rodičia, ktorí majú ťažšie aj ľahšie chvíle. Veľakrát nám je do smiechu a veľakrát aj nie. A tak to má byť.&nbsp;
<h2><a href="https://eva.pluska.sk/gal/ludia/zuzka-sebova-priznava-velky-strach-pandemie-rodila-som-respiratore" target="_blank" rel="noopener">FOTKY ICH ROZKOŠNÝCH SYNOV SI POZRITE V GALÉRII</a></h2>
Teraz niečo k súkromiu. Máte nejaký zlozvyk? 
- Veľa solím. Snažím sa to zmeniť, ale zatiaľ mi to veľmi nejde.&nbsp;
Zvláda manžel v pohode otcovskú dovolenku? 
- Miško je skvelý otec a  naše deti ho zbožňujú. Veľmi mi pomáha a trávime spolu naozaj veľa času. Deti sú malé len raz, takže si ich chceme poriadne užiť. Chodíme na výlety, hráme  sa a Miško s Rudym aj veľa športujú. Som nesmierne vďačná za môjho manžela. Lepšieho partnera pre seba a otca pre naše deti som si ani nemohla priať.
&nbsp;

Zuzka Šebová priznáva veľký STRACH z pandémie: Rodila som v RESPIRÁTORE!

Výber pre vás